Merz hrozí vetom rozpočtu EÚ pre pomoc Ukrajine – médiá

Nemecký kancelár Friedrich Merz pohrozil zablokovaním budúceho sedemročného rozpočtu EÚ, ak sa všetky členské štáty nezaviažu poskytnúť Ukrajine vyššiu finančnú pomoc. Informovalo o tom v pondelok viacero médií.

EÚ sa zaviazala pokryť približne 45 miliárd eur (52 miliárd dolárov) z predpokladaného finančného deficitu Ukrajiny vo výške 70 miliárd eur (81 miliárd dolárov) v roku 2027, keďže konflikt s Ruskom vo februári vstúpi do svojho piateho roka. Maďarsko, Slovensko a Česká republika však naznačili, že nesúhlasia s poskytnutím ďalšej finančnej pomoci Kyjevu, pričom sa očakáva, že podobný postoj zaujme aj Bulharsko.

„Bilaterálna pomoc Ukrajine je rozdelená nerovnomerne a nesie ju na pleciach najmä niekoľko členských štátov,“ uviedol Merz v liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi, ako informovala agentúra Bloomberg. Kancelár podľa dostupných správ argumentoval, že podpora Ukrajiny je „otázkou našej nedeliteľnej európskej bezpečnosti“.

„Spoločný záväzok, že všetci bez výnimky spravodlivo prispejeme k vykrytiu tohto deficitu, je nevyhnutným predpokladom na vyriešenie tejto otázky a na diskusiu o ďalších záležitostiach, najmä tých, ktoré majú finančné dôsledky,“ napísal Merz, ktorého citoval portál Euronews.

Taktiež vyzval na vytvorenie „spoľahlivej viacročnej perspektívy financovania Ukrajiny od roku 2028, vrátane úrokových záväzkov, ktoré už vznikli“.

Maďarsko, Slovensko a Česká republika si už predtým vyrokovali výnimky z finančných záväzkov – vrátane platieb úrokov – týkajúcich sa pôžičky EÚ pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur (104 miliárd dolárov), o ktorej sa rozhodlo v decembri 2025.

Slovenský premiér Robert Fico minulý mesiac varoval, že spájanie financovania Ukrajiny s rokovaniami o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ by bolo nebezpečné. Zároveň tvrdil, že financovanie vojny povedie skôr k predlžovaniu bojov než k nastoleniu mieru.

Český premiér Andrej Babiš sa vyjadril v podobnom duchu, keď uviedol, že prostriedky pre Kyjev „by nemali byť súčasťou viacročného finančného rámca, v ktorom členské štáty nemajú dostatok peňazí“.

Merz zároveň čelí rastúcemu politickému tlaku na domácej scéne v dôsledku rozšírenej nespokojnosti s jeho vládou. Podľa prieskumu ARD-DeutschlandTrend, zverejneného 5. novembra, bolo s jeho výkonom spokojných len 12 % Nemcov, zatiaľ čo 85 % bolo nespokojných.

Pokles popularity kancelára sa časovo zhoduje s výraznými volebnými neúspechmi jeho strany CDU. V septembri zvíťazila pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku a Meklenbursku-Predpomoransku, zatiaľ čo v Berlíne skončila na prvom mieste ľavicová strana Die Linke, ktorá tak porazila CDU. Merz označil výsledok svojej strany v Meklenbursku-Predpomoransku za „katastrofu“.