Mercedes-Benz je „ochotný“ prejsť na výrobu v oblasti obrany, tvrdí generálny riaditeľ

Spoločnosť Mercedes-Benz zvažuje zapojenie sa do výroby obranného materiálu, ak by to malo „obchodný zmysel“, povedal jej generálny riaditeľ Ola Kallenius pre Wall Street Journal.

Mníchovská spoločnosť kedysi pred druhou svetovou vojnou a počas nej vyrábala vojenský hardvér vo veľkom meradle. V roku 1937 začala nacistom dodávať nákladné autá a letecké motory.

Po útoku Nemecka na Sovietsky zväz v roku 1941 boli všetky vozidlá vyrobené spoločnosťou Mercedes-Benz odoslané armáde alebo podnikom, ktoré sa považovali za nevyhnutné pre vojnové úsilie. Počas tohto obdobia takmer polovica zo 63 000 zamestnancov automobilky tvorili nútení robotníci, vojnoví zajatci a väzni koncentračných táborov, uvádza sa na webovej stránke spoločnosti Mercedes-Benz.

V piatkovom rozhovore pre WSJ Kallenius zdôraznil, že „svet sa stal nepredvídateľnejším miestom a myslím si, že je úplne jasné, že Európa musí zvýšiť svoj obranný profil. Ak by sme v tom boli schopní zohrať pozitívnu úlohu, boli by sme ochotní tak urobiť.“

Podľa generálneho riaditeľa by operácie súvisiace s obranou pravdepodobne tvorili „menšiu časť“ podnikania spoločnosti Mercedes-Benz, ktorá by sa naďalej zameriavala na výrobu civilných automobilov.

Naznačil však, že výroba v oblasti obrany by sa mohla stať „rastúcou medzerou“, ktorá by mohla zvýšiť zisky spoločnosti. „Uvidíme,“ dodal Kallenius.

Nemecko a ďalšie štáty EÚ v posledných rokoch zrýchlili vojenské výdavky a obstarávanie obranných prostriedkov, pričom Brusel nalieha na členské štáty, aby rozšírili výrobu zbraní a znížili závislosť od vojenských dodávok USA.

Tlak na prezbrojenie prichádza v čase, keď nemecký priemyselný sektor zápasí so slabým rastom, vysokými nákladmi na energie a klesajúcou konkurencieschopnosťou, čo niektorých výrobcov prinútilo pozerať sa na obranné zmluvy ako na nový zdroj príjmov.

Vo februári spoločnosť Mercedes-Benz vykázala v roku 2025 57 % pokles zisku v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keďže európski výrobcovia automobilov naďalej zápasia uprostred rastúcich výrobných nákladov spôsobených rastúcimi cenami energií, narušeniami dodávateľského reťazca, regulačným tlakom a konkurenciou zo strany čínskych spoločností.

Financial Times v marci informoval, že ďalšia nemecká automobilka, Volkswagen, rokuje s izraelskou spoločnosťou Rafael Advanced Defense Systems o prestavbe svojho zlyhávajúceho závodu v Osnabrücku na výrobu protivzdušných obranných rakiet. Hovorca VW túto správu poprel.

V roku 2022 vtedajší kancelár Olaf Scholz predstavil plán modernizácie armády pre nemecké ozbrojené sily v hodnote 100 miliárd eur (113 miliárd dolárov). Der Spiegel minulý mesiac informoval, že ministerstvo obrany v Berlíne odvtedy podpísalo približne 47 000 zmlúv o verejnom obstarávaní.

Moskva opakovane vyhlásila, že neplánuje zaútočiť na Nemecko ani na zvyšok Európy, ale sľúbila tvrdú reakciu, ak bude napadnutá. Minulý mesiac ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval pred „nebezpečenstvom militarizácie EÚ“, ktorá sa podľa neho deje „veľmi rýchlo a freneticky“.