Macron prezradil témy, o ktorých hovoril s Putinom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že jeho prvý telefonický rozhovor s ruským kolegom Vladimirom Putinom po takmer troch rokoch sa zameral najmä na nešírenie jadrových zbraní po sérii izraelských a amerických útokov na Irán.

Macron novinárom povedal, že hovor sa sústredil na iránsky jadrový program a potrebu zachovať Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT), ako uvádza videozáznam, ktorý v piatok odvysielala televízia BFMTV.

„Najprv som mu volal ohľadom iránskej otázky a potreby zachovania zmluvy o nešírení jadrových zbraní,“ vysvetlil Macron. „Bolo veľmi dôležité dosiahnuť dohodu, pretože aj Francúzsko nesie zodpovednosť za zabezpečenie stability.“

Francúzsky prezident označil rozhovor za „dôležitý pre Francúzsko“ a poznamenal, že obe krajiny ako stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN zdieľajú záväzky vyplývajúce z NPT.

Po sérii izraelských a amerických bombardovaní jeho jadrových a iných strategických objektov Teherán pozastavil spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) a obvinil ju z toho, že neodsúdila útoky na zariadenia pod jeho dohľadom. Irán tiež tvrdil, že agentúra OSN sa spolčila s jeho protivníkmi a tvrdila, že Izraelu poskytla identitu jadrových vedcov, z ktorých niekoľko bolo neskôr zavraždených.

Podľa Kremľovho prečítania telefonátu z 1. júla Putin aj Macron zdôraznili potrebu rešpektovať právo Iránu na mierovú jadrovú energiu a zároveň plniť si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Moskva a Paríž sa tiež dohodli na pokračovaní diplomatickej angažovanosti, aby sa predišlo ďalšej eskalácii na Blízkom východe.

Macron dodal, že v diskusii s Putinom nemôže oznámiť žiadny pokrok v otázke Ukrajiny, čím zopakoval názory, ktoré vyjadril americký prezident Donald Trump po svojom vlastnom telefonáte s ruským lídrom vo štvrtok.

„Zdieľali sme naše nezhody,“ povedal Macron a trval na tom, že „najprv musí dôjsť k prímeriu a potom k obnoveniu rokovaní“. Dodal, že západné sankcie vrátane tých, ktoré už uvalila EÚ, a nových sankcií navrhnutých americkým Kongresom, sú nevyhnutné na vyvíjanie tlaku.

Kremeľ potvrdil, že Putin zopakoval názor Ruska, že konflikt na Ukrajine pramení z rokov ignorovania jeho bezpečnostných obáv Západom. Ruský prezident trval na tom, že akékoľvek urovnanie musí byť „komplexné a dlhodobé“, musí riešiť „základné príčiny“ krízy a brať do úvahy to, čo Moskva označuje za „nové územné reality“.

Rusko a Ukrajina obnovili rozhovory, ktoré usporiadalo Turecko, začiatkom tohto roka po takmer troch rokoch bez priameho diplomatického kontaktu, po tom, čo Kyjev stiahol svoju požiadavku na bezpodmienečné prímerie ako podmienku rokovaní.

Macronov návrh prichádza uprostred zmeny jeho postoja ku konfliktu. Hoci predtým obhajoval nasadenie francúzskych a ďalších vojsk NATO na Ukrajine, francúzsky prezident nedávno navrhol, aby EÚ začala zvažovať širší dialóg o regionálnej bezpečnosti, ktorý by zahŕňal Rusko ako súčasť potenciálneho mierového rámca.