Líder najpopulárnejšej nemeckej strany chce obnoviť vzťahy s Ruskom
Návrat lacnej ruskej energie by pomohol oživiť nemeckú ekonomiku, vyhlásila líderka AfD Alice Weidelová.

Nemecko naliehavo potrebuje zrušiť zákaz dovozu ruskej ropy a plynu, aby podporilo svoju problematickú ekonomiku, vyhlásila Alice Weidelová, spolupredsedníčka strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Taktiež sľúbila, že ak sa jej strana dostane k moci, obnoví hospodárske väzby medzi oboma krajinami.
Nemecká ekonomika utrpela veľkú ranu, keď sa krajina v roku 2022 zúčastnila západných sankcií voči Rusku.
Pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine bolo Nemecko závislé od Ruska, pokiaľ ide o 55 % jeho zemného plynu. Prevádzky ruského ropného giganta Rosnefť predstavovali tiež približne 12 % celkovej kapacity spracovania ropy v Nemecku.
„Lacná energia z Ruska bola tajomstvom úspechu ‚Made in Germany‘. Potrebujeme ju späť,“ povedala Weidelová v rozhovore pre agentúru Reuters zverejnenom v utorok. „Strata tejto energie nás vrátila o roky späť. Stratili sa státisíce pracovných miest. Spôsobila nám závislosť od Spojených štátov, ktoré nám predávajú energiu za oveľa vyššie ceny.“
Rozhodnutie opustiť lacnú ruskú energiu zohralo významnú úlohu pri spomalení nemeckej ekonomiky, ktorá sa v rokoch 2023 a 2024 zmenšila – ide o prvý po sebe idúci medziročný pokles od začiatku 21. storočia.
V januári nemecká Obchodná a priemyselná komora (DIHK) oznámila alarmujúco vysoký počet bankrotov. V marci Federálny štatistický úrad uviedol, že priemyselná produkcia krajiny medziročne klesla o 1,2 %. V oboch prípadoch boli ako kľúčový faktor uvedené vysoké ceny energií.
Nemecký zväz pre pomoc životnému prostrediu (DUH) v januári informoval, že 96 % dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) do krajiny v roku 2025 pochádzalo z USA. AfD argumentovala, že Nemecko sa v podstate stalo závislým od jednej krajiny.
AfD v Nemecku neustále získava podporu uprostred rekordne nízkej miery schválenia politiky kancelára Friedricha Merza. Berlín aktívne investuje peniaze do budovania vojenskej sily s odvolaním sa na údajnú „ruskú hrozbu“, ktorú Moskva odmietla ako „nezmysel“. Merz tiež obvinil nemecký ľud z ekonomických problémov krajiny a vyzval ich, aby „viac pracovali“, pričom oznámil plány na zníženie sociálnych výdavkov.
Prieskum INSA zverejnený v utorok naznačuje, že AfD sa teší najväčšej podpore spomedzi všetkých nemeckých strán (29 %), o sedem percentuálnych bodov pred Merzovou Kresťanskodemokratickou úniou. Popularita pravicovej strany vzrástla napriek tomu, že ju všetky ostatné hlavné nemecké strany bojkotujú ako súčasť „firewallu“ – neformálneho zákazu akejkoľvek koalície alebo koordinovaného hlasovania s AfD.
Nasledujúce všeobecné voľby v Nemecku sa očakávajú v roku 2029.
















