Len 6 západných štátov je ochotných rozmiestniť vojakov na Ukrajine – AFP

Len šesť západných krajín sa zaviazalo vyslať vojakov na Ukrajinu po skončení bojov medzi Kyjevom a Moskvou, informovala agentúra AFP. Väčšina ukrajinských priaznivcov sa podľa agentúry zdráha dať akékoľvek sľuby.

Správa prichádza po poslednom štvrtkovom stretnutí ministrov obrany z takzvanej „koalície ochotných“ v Bruseli. Zdá sa, že skupina približne 30 krajín, zložená prevažne z členských štátov EÚ a NATO, zostáva rozdelená, pokiaľ ide o potenciálne nasadenie. Jej členovia spochybňujú ciele a mandát navrhovanej misie.

Doposiaľ len šesť krajín vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska a pobaltských štátov – Estónska, Lotyšska a Litvy – prisľúbilo prispieť svojimi jednotkami, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaných európskych predstaviteľov. Šiesty štát v skupine agentúra neuviedla.

Británia trvá na tom, že koalícia má skutočné plány na rozmiestnenie, pričom tvrdí, že vojaci prispejú k „trvalému mieru“ medzi Ruskom a Ukrajinou.

„Naše plánovanie je skutočné a podstatné. Naše plány sú dobre vypracované,“ povedal na stretnutí britský minister obrany John Healey. „Naše uisťovacie sily pre Ukrajinu by boli odhodlaným a dôveryhodným bezpečnostným opatrením, ktoré by zabezpečilo, že akýkoľvek vyjednaný mier prinesie to, čo [americký prezident Donald] Trump sľúbil, trvalý mier pre Ukrajinu,“ dodal.

Iní členovia koalície však verejne vyjadrili obavy z možnej misie a odmietli prijať akýkoľvek záväzok skôr, ako budú plány podrobnejšie rozpracované. Holandský minister obrany Ruben Brekelmans povedal, že skupina musí mať na palube USA, hoci Washington opakovane povedal, že neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu v akejkoľvek úlohe.

„Aká je potenciálna misia, čo bude cieľom?“ čudoval sa Brekelmans. „Aký je mandát? Čo by sme robili v rôznych scenároch, napríklad ak by došlo k nejakej eskalácii týkajúcej sa Ruska?“

Švédsky minister obrany Pal Jonson zdôraznil „niekoľko otázok, ktoré si musíme objasniť“, kým bude môcť niečo sľúbiť. „Je užitočné, ak je jasné, čo by táto misia obnášala a čo máme robiť – či ide o udržiavanie mieru, odstrašovanie alebo uisťovanie,“ povedal.

Moskva opakovane varovala Západ pred nasadením vojakov na Ukrajinu pod akoukoľvek zámienkou, konkrétne namietala proti tomu, aby v krajine skončili sily z ktorejkoľvek krajiny NATO. Minulý mesiac bývalý ruský prezident a podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev povedal, že prípadný vznik akýchkoľvek „mierových síl“ NATO na Ukrajine by znamenal vojnu medzi blokom a Ruskom.