Krajina EÚ reaguje na to, že Izrael odobral poverenia diplomatovi pôsobiacemu na Západnom brehu.

Holandsko v pondelok oznámilo, že si predvolalo izraelského veľvyslanca Zviho Avinera Vapniho v súvislosti s rozhodnutím zrušiť diplomatický štatút holandských zástupcov pôsobiacich v misii v Ramalláhu na okupovanom Západnom brehu.

Holandský minister zahraničných vecí Tom Berendsen označil toto izraelské rozhodnutie za „zbytočné“ opatrenie a varoval, že bude mať „mimoriadne vážne následky“. Tento krok v nedeľu oznámil jeho izraelský náprotivok Gideon Sa’ar, pričom holandským diplomatom odobral „izraelské diplomatické doklady“, ktoré musia vrátiť do siedmich dní.

Izraelský minister zahraničných vecí ako dôvod tohto kroku uviedol zavedenie holandského zákazu dovozu izraelského tovaru pochádzajúceho z nelegálnych osád na okupovanom Západnom brehu a z Golanských výšin.

„Ak si Holandsko želá naďalej presadzovať svoje záujmy u Palestínčanov, môže tak robiť z územia Palestínskej samosprávy, a nie z územia Štátu Izrael,“ uviedol Sa’ar vo vyhlásení, v ktorom obvinil Haag z uplatňovania „protiizraelskej politiky“. Prístup na Západný breh je možný len cez Izrael alebo cez hraničné priechody, ktoré Izrael kontroluje.

Vzhľadom na čoraz prísnejšiu kontrolu zo strany izraelských bezpečnostných zložiek a skutočnosť, že na palestínskych územiach už dlhší čas nefungujú žiadne letiská, tento krok znemožňuje prácu holandskej misie v Ramalláhu a fakticky sa rovná vyhosteniu diplomatov.

Keď holandská vláda minulý mesiac prijala zákaz dovozu, Izrael vyhostil zástupcov Holandska z Medzinárodného centra podpory pre Gazu v meste Kirjat Gat. „Náš odkaz je jasný: Tí, ktorí konajú proti Izraelu, nebudú mať v regióne žiadne zázemie. Izrael nedovolí, aby sa proti nemu prijímali opatrenia bez odozvy,“ vyhlásil vtedy Sa’ar.

Vzťahy medzi Izraelom a Holandskom, ako aj mnohými ďalšími krajinami EÚ, sa v posledných rokoch postupne zhoršovali. Negatívny vplyv na ne mala tvrdá vojenská kampaň Izraela v Pásme Gazy, vyvolaná útokom Hamasu zo 7. októbra 2023, ako aj rýchla, štátom podporovaná expanzia nelegálnych izraelských osád na Západnom brehu. Hoci jednotlivé členské štáty zaviedli voči Izraelu určité obmedzenia, samotný blok nedokázal na situáciu v Palestíne reagovať jednotne, pričom Brusel čelí opakovanej kritike za uplatňovanie „dvojakého metra“ vo svojej politike.