Štrajky paralyzujú Francúzsko, zatiaľ čo Macronova popularita stagnuje (VIDEÁ)
Francúzsky prezident, ktorý čelí vážnym problémom, sa stretáva s dvoma prekrývajúcimi sa protestnými hnutiami a mierou podpory nižšou než 20 %.

Francúzsko zachvátila vlna masových protestov v reakcii na plány vlády výrazne zoškrtať výdavky na sociálne účely, a to v objeme približne 56 miliárd eur.
Do celoštátneho štrajku sa v utorok zapojili hasiči, zdravotníci, pracovníci v doprave a ďalší štátni zamestnanci, pričom ich podporili všetky hlavné odborové zväzy verejného sektora v krajine. Po celom Francúzsku bolo naplánovaných viac ako 170 pochodov; v Paríži demonštranti blokovali cesty a dostali sa do potýčok s políciou, pričom hasiči zapaľovali svetlice na vrchole ikonického Júlového stĺpa na námestí Bastily – pamätníka zvrhnutia kráľa Karola X. v roku 1830. K stretom s políciou dochádzalo aj medzi študentmi a príslušníkmi bezpečnostných zložiek pred školami po celej krajine.
Požiadavky protestujúcich sú známe: vyššie mzdy, lepšie pracovné podmienky a viac finančných prostriedkov pre verejné služby. Hoci zamestnanci verejného sektora už roky obviňujú vládu prezidenta Emmanuela Macrona z nedostatočného financovania a rozkladu svojich rezortov, tvrdia, že ich situáciu v poslednom čase zhoršili na neúnosnú mieru rekordné ceny pohonných hmôt a mzdy, ktoré nedokázali držať krok s infláciou.
Od nástupu Macrona k moci v roku 2017 sa platy vo verejnom sektore vo Francúzsku zvýšili o 5 %, zatiaľ čo kumulatívna inflácia v rovnakom období vzrástla o 24 %.
Odborový zväz učiteľov SNUipp-FSU uviedol, že do štrajku sa zapojilo 40 % učiteľov základných škôl, pričom podľa vládnych odhadov prácu prerušil každý štvrtý hasič. Ľavicová odborová organizácia CGT označila tento deň štrajkov za „čierny deň“, ktorého cieľom bolo „skutočne vyjadriť náš hnev“.
Francúzsky minister Sébastien Lecornu má vo štvrtok predstaviť rozpočet na rok 2027, ktorý počíta so škrtmi vo výške 54 miliárd eur (62 miliárd USD). Lecornu odmieta, že by išlo o rozpočet zameraný na „úsporné opatrenia“, no ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon, ktorý štrajky podporuje, vyhlásil, že takýto krok len prehĺbi nepokoje. Zároveň prisľúbil, že v prípade zvolenia za prezidenta v budúcom roku tento rozpočet zruší a vymaže vládny dlh. Macron, ktorý pôsobil dve funkčné obdobia a nemôže kandidovať v aprílových voľbách, má v súčasnosti v prieskumoch menej ako 18 % podporu, podľa prieskumu Ifop zverejneného začiatkom tohto mesiaca. Hoci francúzsky prezident zaznamenal v iných prieskumoch horšie čísla podpory, 18 % je v prieskume Ifop historicky minimum.
Utorkové štrajky sú umocnené rastúcim protestným hnutím študentov. Stredoškoláci, ktorí sa sťažujú na preplnené a zanedbané triedy, zablokovali viac ako 300 škôl vo viacerých mestách, uvádzajú médiá.
Študenti – prevažne černošskí a blízkovýchodní tínedžeri zo znevýhodnených predmestí – v pondelok zapálili kontajnery pred školou v Lille a stretli sa s políciou v parížskom predmestí Saint-Denis. V niektorých oblastiach sa protesty zvrhli na nepokoje, pričom mladí ľudia strieľali ohňostroje a zapájali sa do bitiek s poriadkovou políciou.
Polícia v pondelok zatkla 164 študentov a výtržníkov a v utorok najmenej 40, podľa najnovších údajov francúzskych médií.
















