Japonsko spúšťa historickú misiu na získanie vzoriek z mesiaca Marsu

Japonská vesmírna agentúra vyslala misiu, ktorej cieľom je uskutočniť prvé pristátie na jednom z mesiacov Marsu a dopraviť vzorky z jeho povrchu späť na Zem.

Podľa priameho prenosu Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA) odštartovala v pondelok z kozmického strediska Tanegašima raketa H3, ktorá nesie sondu v rámci misie Martian Moons eXploration (MMX).

Ak bude misia prebiehať podľa plánu, v roku 2031 sa na Zem dostane najmenej 10 gramov materiálu z mesiaca Fobos, pričom samotné pristátie je naplánované približne o dva roky.

Doteraz žiadna kozmická sonda úspešne nepristála na Fobose ani na druhom, menšom mesiaci Marsu – Deimose. Sovietsky zväz v roku 1988 vyslal dve sondy, no ani jedna z nich svoju misiu nedokončila.

Sonda Fobos 1 sa stratila ešte pred dosiahnutím Marsu po tom, čo chybný príkaz zo Zeme vyradil jej systém riadenia orientácie. Sonda Fobos 2 strávila takmer dva mesiace pozorovaním Marsu a Fobosu, no misiu ukončil výpadok komunikácie, ktorý zabránil vysadeniu dvoch malých pristávacích modulov.

Neskôr, v roku 2011, zlyhala ruská misia Fobos-Grunt, ktorej cieľom bol tiež odber a návrat vzoriek; pohonný systém sondy totiž nedokázal zabezpečiť jej odlet z obežnej dráhy Zeme smerom k Marsu.

Agentúra JAXA plánuje, že sonda MMX dorazí k Marsu v auguste alebo septembri 2027. Po úvodnej fáze pozorovania by malo koncom roka 2028 alebo začiatkom roka 2029 dôjsť k vysadeniu vozidla na povrch. Sonda nesie francúzsko-nemecké vozidlo s hmotnosťou 25 kilogramov, nazvané IDEFIX, ktoré bude na Fobose približne 100 dní skúmať jeho povrch. Hlavná časť sondy sa následne pokúsi o dve pristátia za účelom odberu vzoriek. V roku 2030 by mala sonda MMX tiež preletieť okolo mesiaca Deimos, predtým než sa jej návratový modul vydá na cestu späť k Zemi.

Pristátie na Fobose predstavuje značnú technickú výzvu. Tento mesiac meria v najdlhšom rozmere len 27 kilometrov a jeho gravitačná sila je príliš slabá na to, aby umožnila bežné manévre na blízkej obežnej dráhe. Sonda MMX preto zosúladí svoju dráhu okolo Marsu s dráhou Fobosu, čím sa v podstate stane „kvázisatelitom“ tohto mesiaca. Vedci dúfajú, že vzorky pomôžu zistiť, či Fobos vznikol z trosiek vymrštených na obežnú dráhu pri mohutnom dopade na Mars, alebo či ide o asteroid zachytený gravitáciou tejto planéty.

Vzorky marťanskej pôdy a hornín už v minulosti na povrchu planéty odobralo a analyzovalo niekoľko misií. Vozidlo NASA s názvom Perseverance takisto uchovalo vzorky určené na prípadný návrat na Zem, no misia zameraná na ich vyzdvihnutie – plánovaná v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou – prišla začiatkom tohto roka o financovanie.

Čínska misia Tchien-wen 3 by mohla na Zem dopraviť vzorky odobraté priamo na Marse už v roku 2031.