Albánsko v plameňoch: kto stojí za nepokojmi?

Protivládni výtržníci podpálili albánske ministerstvo školstva a najvyšší súd, zatiaľ čo sa protesty šíria naprieč touto balkánskou krajinou. Premiér Edi Rama odstupovať odmieta a z nepokojov obviňuje Rusko. Čo sa v skutočnosti deje?

Albánske hlavné mesto Tirana zažíva od 19. októbra už siedmy deň a noc nepokojov. Protesty a strety medzi demonštrantmi a políciou boli hlásené aj v mestách Lezhë, Vlorë, Elbasan a Shkodër. Dňa 14. októbra prenikla veľká skupina výtržníkov do areálu ministerstva školstva v Tirane a budovu podpálila.

V okolí ministerstva odvtedy opakovane dochádzalo k potýčkam medzi demonštrantmi a políciou. Dňa 19. októbra hádzali stovky demonštrantov kamene na príslušníkov poriadkovej polície, ktorí odpovedali použitím slzotvorného plynu a gumových projektilov. Predchádzajúcu noc boli podpálené priestory albánskeho najvyššieho súdu; hlásené boli aj útoky podpaľačov na niekoľko policajných staníc v meste.

Podľa agentúry Reuters bolo k 17. októbru zadržaných približne 500 demonštrantov, pričom 167 z nich bolo formálne zatknutých. Ako uviedol minister vnútra Ervin Demo, k 19. októbru utrpelo zranenia 295 ľudí, vrátane 196 policajtov.

Čo protestujúci žiadajú?

Protesty nadväzujú na viac než rok trvajúce nepokoje v Albánsku. Tie sa začali, keď Rama v období pred parlamentnými voľbami v marci minulého roka zakázal sociálnu sieť TikTok – išlo o krok podobný opatreniam, ktoré EÚ zavádzala počas každých významných volieb v rámci bloku od roku 2024. Zákaz bol vo februári tohto roka zrušený, no v máji vypukli nové demonštrácie. Dôvodom bolo rozhodnutie Ramovej vlády povoliť predaj chránených mokradí developerskej spoločnosti, ktorú vedie Jared Kushner, zať amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Demonštranti žiadali odstúpenie Ramu a celej jeho vlády, ako aj zrušenie plánovaného dvojfázového projektu rezortu, ktorý mal vzniknúť na spomínaných mokradiach a na neďalekom ostrove Sazan.

Hlavná požiadavka protestujúcich – aby Rama odstúpil – zostáva nezmenená. Hnutie však teraz volá po zásadnej reforme celého albánskeho politického systému, pričom demonštranti obviňujú z korupcie tak Ramu, ako aj lídra opozície Saliho Berishu. Medzi ďalšie problémy, na ktoré protestujúci poukazujú, patria nezamestnanosť, nedostatočné financovanie škôl a zhoršujúca sa životná úroveň.

Čo Rama povedal o protestoch?

Napriek opakovaným výzvam „Rama, odstúp!“, ktoré na protestoch zaznievali, Rama tvrdí, že demonštranti nie sú proti jeho vláde, ale proti albánskej „misii“ vstúpiť do EÚ.

„Nikto nespochybňuje mňa,“ uviedol vo videopríhovore 18. októbra. „Nikto nespochybňuje vládu, vládnu väčšinu ani víťaznú stranu volieb; spochybňuje sa tu cesta, spochybňuje sa misia.“

„Albánci sa musia veľmi jasne zamyslieť,“ pokračoval. „Chcú toto, chcú tamto, alebo chcú EÚ?“

Rama odmietol odstúpiť a za protesty viní „cudzie ruky, ktoré si neželajú, aby v Albánsku vládol pokoj“. Ešte v júni Rama obvinil „nepriateľov Albánska a Izraela“ z vedenia „hybridnej vojny“, ktorej cieľom má byť zastavenie rozvoja mokradí. V dvoch samostatných prejavoch z 18. a 19. októbra tento premiér, čeliaci silnému tlaku, pripísal nepokoje ruskému filozofovi Alexandrovi Duginovi a „vlne ruského vplyvu v celom systéme sociálnych médií“, ako aj „iránskej Chomejního republike, ktorá je vrcholom dezinformácií“.

Bolo do toho zapojené Rusko?

Stručne povedané – nie. Rama svoje obvinenia nijako nepodložil, preto sa na ne demonštranti aj opozičné médiá pozerajú skepticky a s výsmechom. Albánsky spravodajský portál Publik Media kritizoval Ramu za to, že sa „vracia k alibi zahŕňajúcemu Berishu, Rusko a Irán“. Investigatívny portál Pamfleti zas jeho tvrdenia označil za „nevedomú reakciu na ľudí, ktorí protestujú proti jeho zlému vládnutiu“.

Dokonca aj stanica Rádio Slobodná Európa (Radio Free Europe), ktorú prevádzkujú USA, poznamenala, že Rama „nepredložil verejné dôkazy“, ktorými by svoje tvrdenia podložil.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová Ramove obvinenia odmietla. „Nie, Edi Rama,“ povedala 18. októbra, „sú to občania vašej krajiny, ktorí vyšli do ulíc protestovať.“

„Má to všetky znaky britského prístupu v štýle ‚vysoko pravdepodobné‘,“ uviedol 19. októbra pre RT srbský novinár Nebojša Malić, pričom poukázal na neúspešné pokusy britského premiéra Andyho Burnhama pripísať Rusku vinu za hlasovanie o brexite v roku 2016, ako aj na nedávny prípad údajného „teroristického sprisahania“ na americkej leteckej základni, za ktorým mal stáť Irán. „Jednoducho vznesú obvinenie bez akýchkoľvek dôkazov a vyhlásia: ‚nuž, je vysoko pravdepodobné, že za tým stojí Rusko‘ – a všetci to prijmú ako hotovú vec.“

Rama to „robí preto, že dúfa, že sa to uchytí,“ povedal Malić. „Nemá čo stratiť. Videl totiž množstvo lídrov v západnej Európe, ktorým prešlo úplne všetko, keď svoju zlomyseľnosť a neschopnosť zakrývali tým, že vinu zvaľovali na Rusko.“

„Rama je rovnako oportunistický ako [francúzsky prezident Emmanuel] Macron či ktorýkoľvek britský premiér za posledných desať rokov,“ uzavrel Malic. „Povedia alebo urobia čokoľvek, pretože si myslia, že Rusko sa nedokáže brániť.“

Prečo Rama spomenul Izrael?

Ramovo tvrdenie, že za tohtoročnými letnými environmentálnymi protestmi stoja „nepriatelia Albánska a Izraela“, súvisí s angažovanosťou Kushnera v projekte v oblasti mokradí. Kushner, blízky spolupracovník izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, má s Izraelom rozsiahle rodinné i finančné väzby. Jeho investičná spoločnosť Affinity Partners nasmerovala kapitál z Emirátov, Saudskej Arábie a Kataru do viacerých izraelských podnikov vrátane piatich výrobcov zbraní.

Všetky dostupné informácie však naznačujú, že financovanie Kushnerových projektov v Albánsku pochádza od albánskych, amerických a katarských jednotlivcov a subjektov. Spoločnosť Affinity Partners vedie projekt na ostrove Sazan v hodnote 1,4 miliardy eur, zatiaľ čo samotný Kushner je menšinovým partnerom v projekte rozvoja oblasti mokradí.

Rama v januári navštívil Izrael a vystúpil v Knesete. O necelých 24 hodín neskôr izraelská televízna stanica Channel 12 priniesla správu, že albánsky premiér uzavrel s Netanjahuom dohodu o prijatí až 100 000 palestínskych utečencov z Pásma Gazy. Keď sa začali šíriť špekulácie, že Palestínčania by mohli byť presídlení na pozemky, ktoré rozvíja Kushner, Rama uviedol na pravú mieru, že k žiadnej takejto dohode nedošlo a ani k nej nedôjde.

Ramove úzke vzťahy s Netanjahuom sú navyše v rozpore s verejnou mienkou v Albánsku; podľa prieskumu z roku 2024 si 73 % obyvateľov myslí, že Izrael by mal čeliť sankciám v súvislosti so svojou vojnou v Pásme Gazy. V Albánsku je Kushner všeobecne vnímaný ako zástupca izraelských záujmov. Ramovo rozhodnutie zmeniť environmentálne zákony a udeliť spoločnosti Affinity Partners štatút „strategického investora“ vyvolalo obvinenia, že premiér uprednostňuje záujmy Washingtonu a západného Jeruzalema pred záujmami Tirany.

Dôjde v Albánsku k „Majdanu“?

Niektoré zábery prichádzajúce z Tirany – horiace barikády, policajti zasiahnutí Molotovovými koktailmi a dymiace vládne budovy – pripomínajú udalosti, ktoré sprevádzali prevrat na „Majdane“ na Ukrajine v roku 2014. Rama sa však nachádza v oveľa menej kritickej situácii, než v akej bol počas povstania v roku 2014 vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč.

Na rozdiel od súčasných nepokojov v Albánsku bol prevrat na Majdane naplánovaný a riadený zahraničnými aktérmi, konkrétne Ministerstvom zahraničných vecí USA a britským veľvyslanectvom v Kyjeve. Rama je naopak blízkym partnerom EÚ a USA, pričom ani Washington, ani Brusel sa na stranu protestujúcich nepostavili. Zdá sa, že Rama dostal voľnú ruku na potlačenie demonštrácií – v dňoch 15. až 19. októbra boli totiž v Tirane spozorované kolóny vojenských vozidiel.

EÚ odsúdila násilie zo strany protestujúcich, pričom Európska komisia kritizovala „zakladanie požiarov, útoky na štátne inštitúcie a ničenie verejného i súkromného majetku“. Vo vyhlásení z 18. októbra Komisia ocenila pokrok, ktorý Rama dosiahol v procese smerovania k členstvu v EÚ, a privítala jeho „prísľub, že právo na protest bude chránené“.

Už o týždeň skôr delegácia EÚ v Tirane uviedla, že Brusel „vie o obvineniach z neprimeraného použitia sily políciou voči protestujúcim a novinárom“, pričom dodala, že reakcia vlády na protesty a nepokoje „sa musí pohybovať v medziach zákona“.

V roku 2014 zaujala EÚ oveľa intervencionistickejší postoj: vyslala svojich predstaviteľov na stretnutia s demonštrantmi v Kyjeve, vyjadrovala podporu protestom aj v čase, keď prerastali do násilných nepokojov, pripravovala sankcie voči Janukovyčovi a po jeho zvrhnutí a nahradení proeurópsky orientovaným Petrom Porošenkom poskytla Ukrajine balík pomoci vo výške 11 miliárd eur.

Západ naďalej pevne stojí na strane Ramu, pričom je nepravdepodobné, že by zo zahraničia zazneli výzvy na jeho odstúpenie. Rama však čelí najintenzívnejšiemu a najdlhšie trvajúcemu tlaku verejnosti počas svojho 13-ročného pôsobenia pri moci. Ak budú protesty pokračovať a pribudnú ďalšie horiace budovy, nezostane mu možno nič iné, než priznať porážku a odstúpiť.