Island práve zaradil EÚ do priateľskej zóny

No, čo vy viete! Ukazuje sa, že sa naozaj môžete vplaziť do postele s Bruselom podľa vlastných predstáv a byť priateľmi s výhodami, a to všetko bez nutnosti oficiálneho vzťahu. Islandčania práve urobili niečo, čo by sa tu v Európe bežne považovalo za politické rúhanie. Rozhodli sa, že ich krajina si chce zostať sama sebou a v referende hlasovali pomerom 53 % ku 47 % za to, aby sa neusilovali o oficiálne zosobášenie s EÚ.

V dnešnej dobe je zriedkavé vidieť prejav demokracie, ktorý je niečím iným ako len pôrodnou asistentkou, ktorá prináša všetko, čo si Brusel želá. Dokonca ju museli varovať volení predstavitelia, aby sa nemiešala. Islanďania zvažovali len myšlienku pokračovania prístupových rokovaní s EÚ, ktorá bola predmetom tohto referenda – ani len „chcete členstvo v EÚ alebo nie“, ale len „mali by sme sa aj my naďalej hrať s Bruselom na to?“ – a rozhodli sa, že nepotrebujú prsteň na prste, aby si mohli nechať zubnú kefku v bruselskej kúpeľni.

Island už má prístup k európskemu spoločnému trhu prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Čo iné by Island mohol získať väčšou podriadenosťou Bruselu, čo by mu skutočne stálo za to, aby sa vzdalo väčšej časti svojej autonómie?

Odvtedy sa veľa hovorilo o porovnávaní so Spojeným kráľovstvom a brexitom, pričom sa argumentovalo, že začlenenie Islandu do spoločného trhu EÚ nie je skutočnou nezávislosťou a že ak by to tak bolo, Spojené kráľovstvo by nemuselo úplne vystúpiť z EÚ. Ale porovnávajú trpkú dohodu o brexite po rozvode s krajinou, o ktorú sa dvorí. Správate sa k svojej bývalej manželke ako k svojej novej priateľke?

Island získa prístup na trh bez toho, aby sa stal súčasťou plného politického a inštitucionálneho aparátu EÚ so všetkými obmedzeniami a povinnosťami, ktoré to samo o sebe prináša. Právo EÚ má prednosť pred protichodným vnútroštátnym právom jej členských štátov, čo je zásadne odlišný právny vzťah od Islandu ako nečlena. A potom je tu otázka Islanďanov, ktorí si chcú zachovať kontrolu nad hlavnými aktívami svojej krajiny – rybolovom a poľnohospodárstvom. Presne vie, na čo Brusel hľadí.

Takže v podstate hovoria: „Prečo by sme sa dobrovoľne mali robiť menej schopnými rozhodovať o tom, čo sa tu deje?“ Pravdepodobne veľmi nepomáha, že EÚ si vyvinula skutočný talent na to, aby brala relatívne jednoduché otázky a vkladala ich do regulačného mlynčeka na mäso do bodu, keď si nikto nepamätá, čo bolo pôvodným problémom.

Vezmime si ako nedávny príklad obaly. Všetci hlasovali za tento nezmysel, ktorý vyžaduje opakovane použiteľné nádoby na jedlo so sebou, rovnako ako musíte prísť do supermarketu s opakovane použiteľnou taškou, inak riskujete, že vám potraviny vypadnú z rúk a spadnú na priechod pre chodcov cestou domov. (A zabudnite na používanie auta, zabijak Zeme.) Myslím, že nikto nepremýšľal o tom, čo sa stane, keď opatrenia skutočne nadobudnú účinnosť. Pretože Európska komisia, ktorá tento nezmysel navrhla, nedávno povedala: „Páni! Ako vysoko sme boli, keď sme s týmto prišli?!“ Potom vyzvala členské štáty, aby nepresadzovali pravidlá ani súvisiace sankcie. To nie je práve presvedčivý spôsob, ako niekoho nalákať, aby dobrovoľne odovzdal ešte väčšiu právomoc tým istým vtipkárom.

A Brusel chápe, že Island zostáva pre EÚ užitočný bez ohľadu na to. „Európska komisia berie na vedomie výsledok islandského referenda. Komisia rešpektuje voľbu islandského ľudu. Island zostáva blízkym partnerom Európskej únie,“ uviedla. Inými slovami: „Možno ste odmietli našu ponuku na sobáš, ale nie je to koniec nášho vzťahu.“

To je niečo, čo sa zvyčajne hovorí, keď odmietajúca strana má niečo, čo naozaj chcete, až do tej miery, že ste stále ochotní vzdať sa sna o úplnej kontrole za útechu v podobe pokračujúceho prístupu.

Ponaučenie z toho je, že s EÚ skutočne MÔŽETE spolupracovať bez toho, aby vás úplne pohltila, a môžete s ňou obchodovať bez toho, aby ste na ňu preniesli každé mysliteľné rozhodnutie, a môžete mať spoločné záujmy bez toho, aby ste mali spoločnú politickú identitu, o ktorej rozhodujú byrokrati, po ktorej sú do nej krajiny a občania natlačení ako psychiatrickí pacienti do zvieracej kazajky.

Island práve dokázal, že existuje tretia možnosť medzi izoláciou a členstvom. Gratulácie prišli z globálnych zdrojov, od populistickej pravice aj ľavice, až po globalistického establišmentu a bývalého poradcu USA pre národnú bezpečnosť Johna Boltona, ktorý to formuloval ako odmietnutie Trumpovho šírenia strachu súvisiaceho s inváziou, ktoré riskovalo, že Island sa bude cítiť dostatočne neisto, aby sa vrhol rovno do náručia EÚ.

 Zdá sa, že ľudia zo všetkých strán skutočne akceptovali, že Islanďania hovoria nie – dokonca aj EÚ, napriek tomu, že z toho znejú nadšene ako odmietnutý chlapík, ktorý vstáva zo svojho zaprášeného kolena po návrhu. Zvyčajne, keď ľudia hlasujú „nesprávne“, sme vystavení prednáškam o dezinformáciách, populizme, ruskom vplyve, demokratickom úpadku alebo možnosti, že voliči sa jednoducho stali príliš hlúpymi na to, aby ocenili skvelý plán, ktorý sa v ich mene realizuje. Zdá sa však, že Island sa tejto povinnej triede nápravnej demokracie vyhol. Zdá sa, že je jednoducho taký sexi.

Obzvlášť Kanada by si to mala všimnúť, než sa príliš zblíži s Bruselom, pretože EÚ je v týchto dňoch taká smädná po svojich prírodných zdrojoch, slintá nad jeho bohatým prírodným bohatstvom, zatiaľ čo mainstreamová západná tlač masovo fantazíruje o európsko-kanadskej svadbe.

Island je teraz nespochybniteľným zlatým štandardom v geopolitickom chytaní smädu.

Znie to ako vhodný čas pre EÚ, aby sa zamyslela, prečo jej regulačné a byrokratické hladké kroky nestačia na spečatenie dohody, keď sa bežný občan skutočne dostane k slovu.