Iracké frakcie sa bránia odzbrojeniu, keďže sa blíži odchod koalície

Najmocnejšie ozbrojené frakcie v Iraku tvrdia, že svoje zbrane odovzdajú až po tom, čo krajina získa plnú suverenitu – čo je podmienka, ktorej splnenie do konca septembra neočakávajú. Premiér Alí Fálih az-Zajdí spojil snahy o podriadenie zbraní týchto frakcií štátnej kontrole s ukončením misie koalície vedenej USA (naplánovaným na 30. septembra). Argumentuje tým, že odchod zahraničných síl by odstránil jeden z hlavných dôvodov, prečo tieto frakcie zostávajú ozbrojené. Niektoré skupiny napojené na Irán však takýto postup odmietajú.

Najjasnejšie svoje podmienky sformulovala skupina Katáib Sajjid aš-Šuhadá – frakcia napojená na Irán, ktorá pôsobí v rámci štátom financovaných Síl ľudovej mobilizácie (PMF) a ktorú USA v roku 2023 označili za teroristickú organizáciu. Jej hovorca Kázim al-Fartúsí pre agentúru Shafaq News uviedol, že frakcia sa neodzbrojí, kým v krajine zostávajú zahraničné sily a pretrvávajú vonkajšie hrozby pre irackú suverenitu. Dodal, že ich arzenál slúži na obranu krajiny, a nie na podporu konkrétnej vlády. Frakcie podľa neho vnímajú otázku zbraní a suverenity ako neoddeliteľný celok.

Tlak Washingtonu v tejto veci je konkrétny. Verzia zákona o autorizácii národnej obrany USA na fiškálny rok 2027 (H.R. 8800), ktorú schválila Snemovňa reprezentantov (a ktorá k 11. septembru 2026 ešte nenadobudla účinnosť), by obmedzila čerpanie určitých fondov USA určených na bezpečnostnú pomoc irackým bezpečnostným zložkám na maximálne 25 percent. Toto obmedzenie by platilo dovtedy, kým minister obrany nepotvrdí, že Bagdad podnikol dôveryhodné kroky na: „zníženie operačnej kapacity milícií napojených na Irán, ktoré nie sú integrované do irackých bezpečnostných zložiek“, a to prostredníctvom verejne overiteľného procesu odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie; posilnenie právomocí a operačnej kontroly irackého premiéra ako hlavného veliteľa nad irackými bezpečnostnými zložkami; a vyšetrenie činnosti a vyvodenie zodpovednosti voči členom „milícií napojených na Irán alebo irackých bezpečnostných zložiek“, ktorí pôsobia mimo formálnej veliteľskej štruktúry, útočia na personál USA či Iraku alebo inak konajú nezákonným či destabilizujúcim spôsobom.

Alina Romanowská, bývalá veľvyslankyňa USA v Iraku, na podujatí Atlantickej rady (Atlantic Council) vo Washingtone uviedla, že sankcie zostanú hlavným nástrojom Washingtonu a budú sa sprísňovať, kým USA nedosiahnu širšiu dohodu s Iránom. Podľa jej slov je pre Bagdad pracovný vzťah medzi al-Zaidim a prezidentom Donaldom Trumpom najúčinnejším spôsobom, ako zmierniť tento tlak a nasmerovať ho k hospodárskej spolupráci. Obaja sa stretli v lete vo Washingtone.

Al-Zaidi má len veľmi malý priestor na zvládnutie tejto situácie. Ako nezávislý bankár bez predchádzajúcich skúseností s vysokými štátnymi funkciami sa ujal moci v máji – po mesiacoch patovej situácie po voľbách v roku 2025 – ako kompromisný kandidát „Koordinačného rámca“. Ide o alianciu šiitských politických síl, ktorej súčasťou sú aj strany napojené na frakcie, voči ktorým má teraz al-Zaidi zakročiť. Vo veku 41 rokov je najmladším premiérom v dejinách Iraku.

Fahd al-Džabúrí, predstaviteľ Hnutia národnej múdrosti (šiitskej strany v rámci Koordinačného rámca), uviedol, že otázka odzbrojenia je v zásade vyriešená a vyžaduje si už len čas. Hovoril o dokumente, ktorého podpis sa očakáva v najbližších týždňoch a ktorý má stanoviť mechanizmus odovzdania zbraní; označil ho za takmer uzavretú dohodu medzi vládou, frakciami a Koordinačným rámcom.

Podľa jeho slov sa 30. septembra tento proces skôr začína, než končí, pričom samotné odovzdávanie zbraní má prebiehať až do konca roka.

Existujú konkrétne rokovania, na ktoré možno poukázať. Trojčlenný výbor vytvorený Koordinačným rámcom – v zložení bývalí premiéri Muhammad Šía al-Sudání a Núrí al-Málikí spolu s lídrom Organizácie Badr Hádím al-Amírím – sa v posledných týždňoch stretol so zástupcami frakcií. Diskutovali o zárukách, ktoré tieto skupiny požadujú, vrátane odchodu koaličných síl a prevzatia kontroly nad irackou protivzdušnou obranou do rúk štátu.

Issam al-Failí, profesor politológie na Univerzite al-Mustansírija v Bagdade, vníma legislatívny proces menej optimisticky. „Dlho odkladaný zákon o službe a dôchodkoch príslušníkov PMF (Ľudových mobilizačných síl), ktorý by mal zákonne ukotviť hodnosti, platy a veliteľskú štruktúru týchto síl, sa v skutočnosti využíva na začlenenie frakcií do štruktúr PMF namiesto ich rozpustenia,“ čo je cesta, ktorá by zachovala ich vplyv v rámci štátu. Niektoré skupiny podmieňujú akúkoľvek reorganizáciu prijatím tohto zákona, no návrh legislatívy zostáva zablokovaný, dodal.

Je politické zneužívanie nevyhnutné? Takýto výklad zodpovedá návrhu, o ktorom sa informovalo v auguste a podľa ktorého by sa zbrane odovzdané jednotlivými frakciami skladovali v objektoch PMF, namiesto toho, aby sa odovzdali ministerstvu obrany, ministerstvu vnútra či protiteroristickej službe. Keďže súčasťou PMF sú aj samotné frakcie napojené na Irán, toto usporiadanie by zbrane formálne podriadilo štátnemu veleniu, no fakticky by ich ponechalo v rámci tej istej siete. Šíitski politici tento posun označili za prechod od odzbrojovania k tomu, čo nazývajú „manažmentom zbraní“.

Sajad Jiyad, iracký analytik a odborný spolupracovník organizácie Century International (súčasť The Century Foundation), prezentoval podobný názor v Atlantic Council. Podľa neho načrtnutý časový harmonogram síce ukončuje misiu koalície, no nezastavuje vyzbrojovanie jednotlivých frakcií; tieto skupiny nevidia dôvod na odzbrojenie, kým sú ich velitelia terčom amerických sankcií a na stole nie sú žiadne politické záruky.

Vládny prístup opísal ako kombináciu tlaku a stimulov: na jednej strane sankcie a hrozba použitia sily, na druhej strane prísľub zahraničných investícií, najmä v energetike. Tieto investície majú oživiť ekonomiku, ktorá podľa jeho odhadov prišla o miliardy dolárov v dôsledku narušenia vývozu ropy, čo štátu spôsobuje problémy pri vyplácaní miezd a dôchodkov.

Jiyad vidí skutočný problém al-Zaidího v domácej politike. Vzťahy s Washingtonom sú podľa neho najlepšie za posledné roky, a to vďaka dobrým vzťahom s Trumpom a zákulisnej diplomacii. Premiér však nemá vlastný politický blok ani stranu, ktoré by ho chránili pred zavedenými lídrami ovládajúcimi irackú politiku už dve desaťročia. Ak by sa toto úsilie nevydarilo, Jiyad naznačil, že al-Zaidí by mohol zvážiť rezignáciu namiesto toho, aby dopustil uvalenie rozsiahlejších sankcií na štát – išlo však len o možnú úvahu, nie o deklarovaný zámer.

Romanowská dodala, že obmedzenejšia prítomnosť USA prináša aj vlastné riziká: zužuje možnosti Washingtonu na rýchlu vojenskú reakciu v prípade eskalácie zo strany frakcií, a to aj v prípade útokov na región Kurdistan, ktorý opakovane čelí útokom dronov a rakiet.

Haitham Numaan, profesor politológie na Univerzite v Exeteri, je ešte skeptickejší. Pozícia al-Zaidího ako človeka mimo tradičných štruktúr mu síce poskytuje určitý priestor, no premiér vzišiel z existujúceho systému a nemôže sa od neho úplne odtrhnúť; frakcie sú navyše príliš úzko späté s mocnými blokmi na to, aby sa im mohol priamo postaviť.

Podľa neho ide zatiaľ len o sériu politických manévrov, ktorých cieľom je presvedčiť Washington, že prichádza zmena. Varoval, že Irak by sa mohol ocitnúť v širšom konflikte medzi USA a Iránom bez ohľadu na zámery Bagdadu

Toto nebezpečenstvo prestalo byť len hypotetické ešte v čase, keď rokovania stále prebiehali. Saudská Arábia uviedla, že niekoľko dronov vypustených z Iraku zasiahlo jej ropovod východ-západ v regiónoch Rijád a Medina, čo spôsobilo obete a škody na majetku a vynútilo si preventívne uzavretie ropovodu, ktorý prepravuje ropu smerom k pobrežiu Červeného mora. Rijád uviedol, že si vyhradzuje právo chrániť svoju suverenitu, bezpečnosť a zariadenia.

Žiadna frakcia sa k útoku neprihlásila, čo je ticho, ktoré vyniká v porovnaní s otvorenosťou, s akou tie isté skupiny pred týždňami stanovili svoje podmienky.

Al-Zaidiho reakcia kopírovala požiadavku, ktorú Washington naliehal. Keď úrady dospeli k záveru, že drony vzlietli z lokality v Maysane, nariadil vyšetrovanie operačného velenia provincie a odvolal jeho veliteľa, zatiaľ čo bezpečnostné sily začali rozsiahle pátranie po zodpovedných, ku kampani, ku ktorej sa mohla pripojiť aj Protiteroristická služba.

Tento krok potvrdil jeho autoritu vrchného veliteľa, tú istú autoritu, ktorú by mu mal posilniť americký obranný zákon, a odhalil limity dohody, o ktorej jeho vláda rokuje: zbrane držané v štáte, no stále v sieti frakcií, boli podľa Rijádu práve vypálené cez hranice na suseda, na ktorého investíciu sa Bagdad spolieha pri záchrane svojej ekonomiky.

30. september ukončí vojenskú misiu koalície, záverečnú fázu sťahovania, ktorá sa začala, keď americké sily opustili federálny Irak v roku 2025. Zbrane frakcií budú v krajine aj na druhý deň. Podľa teraz prerokúvaných dohôd by prešli do štátneho skladu PMF, a nie by boli odovzdané, čo je rozdiel, ktorý vláda a frakcie ešte musia vyriešiť.