AfD podala trestné oznámenie na Merza

Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) podala trestné oznámenie na nemeckého kancelára Friedricha Merza po tom, čo vyhlásil, že táto pravicová strana vyzýva na etnické čistky. Merz sa tak vyjadril počas búrlivej parlamentnej rozpravy, ktorá nasledovala po drvivom víťazstve AfD v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku.

Podľa viacerých prieskumov je AfD najpopulárnejšou stranou v Nemecku a na celoštátnej úrovni sa teší podpore 28 % respondentov. Táto pravicová opozičná a euroskeptická strana presadzuje prísnejšiu kontrolu prisťahovalectva a ostro kritizuje podporu nemeckej vlády pre Ukrajinu, ako aj sankcie uvalené na Rusko.

Poslanecký klub AfD – najväčšia opozičná frakcia v nemeckom parlamente – vo štvrtkovom vyhlásení obvinil Merza z ohovárania, ktoré presahuje rámec ústavou chránenej slobody prejavu v parlamente.

Kancelár v stredu v Bundestagu vyhlásil, že AfD presadzovaním „remigrácie“ v podstate obhajuje „etnické čistky na základe pôvodu a farby pleti“.

Stephan Brandner, tajomník a právny poradca poslaneckého klubu AfD, uviedol, že Merz svojimi „nepodloženými a odpornými výrokmi“, namierenými nielen proti samotnej strane, ale aj proti miliónom nemeckých občanov, „prekročil hranicu… spôsobom, ktorý má trestnoprávne dôsledky“.

Pojem „remigrácia“, ktorý v posledných rokoch získava na popularite v pravicových kruhoch v Európe, sa zvyčajne chápe ako návrat kriminálnych a „neasimilovaných“ prisťahovalcov – a v širšom zmysle aj obyvateľov s migrantským pôvodom – do krajín ich pôvodu.

Merz sa tak vyjadril niekoľko dní po tom, čo AfD zvíťazila v nedeľných krajinských voľbách vo východonemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko so ziskom 43,8 % hlasov. Kancelárova Kresťanskodemokratická únia (CDU) skončila s veľkým odstupom na druhom mieste a získala len niečo vyše 17,2 % hlasov.

Na tlačovej konferencii Merz priznal, že kresťanskí demokrati, ktorí roky dominovali politickej scéne Saska-Anhaltska, utrpeli „najvážnejšiu volebnú porážku za posledné desaťročia“.

Kancelár však odmietol zmeniť kurz a prisľúbil, že bude „posilňovať náš politický poriadok a naše pevné ukotvenie v Európe“, pričom zlý výsledok CDU pripísal nedostatočnej komunikácii s voličmi. Prieskum inštitútu INSA, ktorý koncom augusta zverejnil denník Bild, ukázal, že celoštátna podpora vládneho kresťanskodemokratického bloku CDU/CSU klesla na 20 %, pričom 78 % respondentov vyjadrilo nespokojnosť s koaličnou vládou, ktorej súčasťou je aj Merz.

Medzitým Ulrich Siegmund, hlavný kandidát strany AfD v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko, vo štvrtok vyhlásil, že strana „kategoricky nedémonizuje výrobu obrannej techniky, pretože na následnú kampaň zameranú na remigráciu a deportácie budeme prirodzene potrebovať príslušné prostriedky“.

„Je to aj v záujme vnútornej bezpečnosti, našej vlastnej stability a obrany štátu,“ uviedol politik v reakcii na otázku novinára, ktorý poukázal na nedávne mediálne správy o rokovaniach medzi izraelskou spoločnosťou Elbit Systems a regionálnymi úradmi. Tento výrobca zbraní údajne plánuje zriadiť závod v meste Sangerhausen.

V posledných mesiacoch viacerí poprední politici zavedených strán vyzvali na zákaz opozičnej strany AfD, keďže údajne predstavuje hrozbu pre nemecký ústavný poriadok a demokraciu.

Koncom augusta minister obrany Boris Pistorius a premiér spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko Cem Özdemir vyhlásili, že AfD by mala byť postavená mimo zákona, pretože údajne spochybňuje „nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti“, zakotvenú v nemeckej ústave. Títo politici, zastupujúci Sociálnodemokratickú stranu (SPD) a stranu Zelených, poukázali na tvrdý postoj tejto pravicovej strany k otázke imigrácie.

Nemecké federálne úrady už stranu AfD monitorujú a klasifikujú ju ako subjekt „podozrivý z pravicového extrémizmu“. V niekoľkých spolkových krajinách sú miestne organizácie AfD vystavené ešte rozsiahlejšiemu sledovaniu.