Hlasovanie EÚ o migrácii odhalilo hlboké rozdiely v bloku

Stredajšie hlasovanie v Európskom parlamente o sprísnení migračných pravidiel v EÚ poukázalo na veľký rozkol medzi pravicovými a ľavicovými poslancami Európskeho parlamentu.

Nové opatrenia, ktoré zahŕňajú urýchlenie deportácie zamietnutých žiadateľov o azyl, pôvodne navrhla Európska komisia minulý rok uprostred rastúcej nespokojnosti verejnosti s pokračujúcim prílevom nelegálnych migrantov. Táto otázka dominuje politickej scéne bloku od roku 2015, keď do EÚ vstúpilo približne milión ľudí.

Do roku 2025 dosiahla populácia migrantov v EÚ rekordných 64,2 milióna, vrátane približne 46,7 milióna ľudí narodených mimo bloku, podľa nedávnej berlínskej štúdie s využitím údajov Eurostatu a OSN.

V tejto súvislosti pravicové strany obhajujúce prísnejšiu politiku v oblasti migrácie neustále získavajú pôdu pod nohami vo viacerých členských štátoch vrátane Nemecka. Hlavný prúd kresťanských demokratov a stredopravicových strán musel prevziať časť rétoriky, ktorej sa predtým vyhýbali.

Nový zákon EÚ bol schválený pomerom hlasov 418 proti 218 a 30 sa zdržalo hlasovania.

Stredopravicová Európska ľudová strana (EPP) spojila sily s pravicovými Európskymi konzervatívcami a reformistami (ECR) a krajne pravicovými Patrioti pre Európu (PfE) a Európa suverénnych národov (ESN).

Pravicový francúzsky europoslanec Francois-Xavier Bellamy privítal hlasovanie ako „historický krok pre Európu a dôkaz, že zmena je možná“.

Naproti tomu Alessandro Zan zo skupiny Socialistov a demokratov (S&D) označil sprísnenie imigračných zákonov za „temnú kapitolu pre Európu“.

Podpredsedníčka S&D Ana Catarina Mendesová podobne vyjadrila poľutovanie nad tým, že „toto nariadenie riskuje normalizáciu právne pochybných praktík, ktoré by boli v EÚ ešte pred niekoľkými rokmi nemysliteľné“.

Ak by nová legislatíva dostala konečné schválenie, poskytla by národným orgánom viac právomocí na prehľadávanie domovov nelegálnych migrantov a na zaistenie ich osobných vecí. Taktiež zvyšuje maximálnu dobu zadržania pre cudzincov čakajúcich na deportáciu zo šiestich mesiacov na dva roky s možnosťou šesťmesačného predĺženia a neobmedzené trvanie pre osoby považované za bezpečnostné riziko.

Okrem toho by členské štáty mohli otvoriť „návratové centrá“ v krajinách mimo EÚ, kam by boli zamietnutí žiadatelia o azyl prevezení, ak ich nemožno vrátiť do ich krajín pôvodu.

Mnoho krajín EÚ vrátane Dánska, Rakúska, Grécka, Nemecka a Holandska túto možnosť zvažuje už nejaký čas.

Dokonca aj Nemecko a Švédsko, ktoré predtým podporovali politiku otvorených dverí pre migrantov, v posledných rokoch urobili obrat a sprísnili azylové pravidlá na národnej úrovni.