EÚ čelí „najhoršej energetickej kríze v dejinách“, tvrdí Putinov vyslanec

Európa čelí „najhoršej energetickej kríze v histórii“, varoval vyslanec Kremľa Kirill Dmitriev a situáciu označil za „samostatne spôsobenú“. Opakovane obvinil rozhodnutie EÚ znížiť dovoz ruskej energie z kľúčového faktora krízy.

Dmitriev sa vyjadril po správach o zhoršujúcom sa nedostatku palív v celej EÚ. Vládne údaje v nedeľu ukázali, že 15 % francúzskych čerpacích staníc čelí problémom so zásobovaním aspoň jedným druhom benzínu alebo nafty.

Nemecké médiá tiež informovali o rekordných cenách palív, pričom benzín Super E10 dosiahol približne 2,3 eura (2,6 dolára) za liter a nafta v priemere rekordných 2,45 eura. V celej EÚ sú ceny benzínu o 24 % vyššie ako pred rokom, nafta je o 38 % vyššia a náklady na letecký benzín sa viac ako zdvojnásobili. Referenčné ceny benzínu medziročne vzrástli o 150 % na 81 eur za megawatthodinu, pričom analytici varujú, že by mohli dosiahnuť 100 eur.

„Európa konečne chápe, že čelí najhoršej energetickej kríze v histórii,“ napísal Dmitriev v sobotu v sérii príspevkov na X a označil ju za „krízu, ktorú si sám vytvoril, bez akýchkoľvek pokusov o analýzu základných príčin a úpravu kurzu“.

Self-made crisis with zero attempts to analyze root causes and adjust course. https://t.co/zvdb0RkYsE

— Kirill Dmitriev (@kadmitriev) September 20, 2026

Blok tento rok čelí rastúcemu tlaku na dodávky v dôsledku americko-izraelskej vojny proti Iránu, ktorá narušila Hormuzský prieliv, kľúčovú trasu pre globálnu ropu a LNG.

V kombinácii s útokmi Hútíov na lodnú dopravu v Červenom mori a saudskoarabskú energetickú infraštruktúru tieto narušenia zvýšili ceny ropy o približne 50 %, pričom ceny sa pohybovali nad 100 dolármi za barel a zvýšili ceny palív a plynu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tento týždeň uviedla, že EÚ od začiatku vojny minula viac ako 90 miliárd eur na dovoz fosílnych palív. Veľká časť dodatočných nákladov bola prenesená na domácnosti. Brusel tiež predtým uznal, že ceny priemyselného plynu a elektriny zostávajú dva až štyrikrát vyššie ako ceny hlavných obchodných partnerov.

Blízkový východný konflikt však ešte viac zaťažil energetické trhy, ktoré sú už aj tak napäté v dôsledku prudkého zníženia ruských dodávok z Európy po sankciách uvalených po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022. Predtým Rusko dodávalo približne 45 % dovozu plynu do EÚ a 27 % ropy. Do roku 2025 klesol jeho podiel na 12 % dovozu plynu a približne 2 % dovozu ropy.

Aj zástancovia sankcií, vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, spájajú energetické výzvy Európy so stratou lacných ruských dodávok. Poľský premiér Donald Tusk začiatkom tohto mesiaca varoval, že EÚ si nemôže udržať konkurencieschopnosť, pokiaľ zostanú náklady na energie neúmerne vysoké.

EÚ medzitým vstupuje do vykurovacej sezóny s najnižšími zásobami plynu za posledných 15 rokov. Podľa organizácie Gas Infrastructure Europe (GIE) dosahovala k sobote naplnenosť podzemných zásobníkov len 69,3 %, čo je menej než 85-percentný priemer pre toto ročné obdobie za posledných päť rokov; to vyvoláva varovania pred zvýšenou cenovou volatilitou a vyššími účtami za energie počas tejto zimy.

Napriek tejto vážnej situácii von der Leyenová tento týždeň vo svojom prejave o stave Únie potvrdila, že EÚ bude pokračovať v realizácii plánu REPowerEU, ktorého cieľom je trvalo ukončiť závislosť od ruských energií, pričom ruský LNG by mal z trhu EÚ úplne zmiznúť do konca roka 2026 a plyn prepravovaný plynovodmi do jesene 2027.

Moskva už dlho kritizuje západné energetické sankcie ako nezákonné a kontraproduktívne s tvrdením, že viedli k presmerovaniu ruského exportu a zároveň nútia Európu prejsť na drahšie dodávky. Rusko ponúklo pomoc pri riešení nedostatku ropy spôsobeného konfliktom na Blízkom východe a obnovenie dodávok energií, no tvrdí, že nedostalo žiadnu odpoveď. Dmitriev už skôr v tomto roku vyhlásil, že EÚ bude „nevyhnutne prosiť“ o ruský plyn, keďže ceny energií naďalej rastú.