Ekonomika eurozóny sa spomaľuje – ECB

Rast v eurozóne sa začiatkom roka 2023 takmer zastavil v dôsledku vyšších nákladov na energiu a prekážok dodávok, uviedla ECB.

„Najnovšie dostupné údaje naznačujú, že ukazovatele základných inflačných tlakov zostávajú vysoké a hoci niektoré vykazujú známky zmiernenia, neexistuje jasný dôkaz, že základná inflácia dosiahla vrchol,“ povedala v pondelok v Bruseli európskym zákonodarcom prezidentka ECB Christine Lagardeová.

Domáci dopyt, najmä spotreba, a dôvera podnikov a spotrebiteľov v rámci 20-členného menového bloku zostávajú podľa Lagardeovej slabé. Výrobný sektor stále pracuje cez nahromadené objednávky, ale jeho výhľad sa zhoršuje, varovala. Sektor služieb zostal odolný, najmä v dôsledku opätovného otvorenia ekonomiky po pandémii.

Inflácia v eurozóne sa v máji znížila na 6,1 %, o niečo menej zo 7,0 % v apríli. Inflácia cien potravín zostáva zvýšená, ale klesá a v máji dosiahla 12,5 %, čo je pokles z 13,5 % v apríli, uviedla. Inflácia bez energií a potravín sa v máji znížila na 5,3 % z 5,6 % v apríli.

„Tlaky na zvýšenie celkovej aj jadrovej inflácie stále pochádzajú z premietnutia minulých zvyšovaní cien energií a prekážok v dodávkach, ktoré sa však podľa očakávania postupne stratia,“ poznamenal šéf ECB.

Podľa Lagardeovej sa tlak na mzdy ďalej posilnil, keďže zamestnanci sa snažia získať späť časť kúpnej sily, ktorú stratili v dôsledku vysokej inflácie.

Rastúce ceny potravín naďalej zaťažujú najmä domácnosti s nízkymi príjmami, uviedla Lagardeová a dodala, že ECB je „plne odhodlaná bojovať proti inflácii“, aby dosiahla svoj 2-percentný cieľ. Naznačila, že ECB na svojom ďalšom zasadnutí o menovej politike zvýši svoje tri kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov v reakcii na inflačné tlaky.