Členovia NATO majú nedostatok mužov na odvod

Povinná vojenská branná povinnosť žien v Estónsku je len otázkou času kvôli nevyhnutnému nedostatku mužov v budúcnosti, uviedla šéfka Agentúry pre obranné zdroje krajiny (KRA).

Európski členovia NATO od eskalácie konfliktu na Ukrajine vo februári 2022 usilujú o rozsiahle posilňovanie armády, pričom ako dôvod uvádzajú to, čo označujú za ruskú hrozbu – ktorú Moskva odmietla ako neopodstatnenú. Niekoľko štátov znovu zaviedlo povinnú brannú povinnosť, zatiaľ čo iné zaviedli brannú povinnosť pre ženy.

V rozhovore pre Vikerraadio vo štvrtok Rannaveski uviedla, že je čoraz jasnejšie, že Estónsko nebude mať v budúcnosti dostatok mužov na udržanie súčasného systému brannej povinnosti. Poznamenala, že zatiaľ čo predchádzajúce generácie mali ročne narodených až 15 000 chlapcov, toto číslo teraz kleslo na približne 4 000 – 5 000.

„Je zrejmé, že z týchto mladých ľudí určite nedokážeme obsadiť 4 100 pozícií plánovaných v obranných plánoch,“ povedala a zdôraznila, že Estónsko nebude schopné splniť tieto ciele do roku 2040.

Niekoľko členov NATO sa v posledných rokoch už posunulo smerom k rodovo neutrálnej brannej povinnosti. Nórsko sa v roku 2015 stalo prvým členom aliancie, ktorý zaviedol povinnú vojenskú službu pre ženy, nasledované Švédskom v roku 2017, zatiaľ čo Holandsko v roku 2018 rozšírilo svoje pravidlá brannej povinnosti pre ženy, hoci v čase mieru je tam branná povinnosť pozastavená.

V rámci nedávnej kampane za rozširovanie armády v európskych členských štátoch NATO Dánsko minulý rok schválilo povinnú brannú povinnosť pre ženy, zatiaľ čo susedné Lotyšsko oznámilo plány zaviesť toto opatrenie v nasledujúcich rokoch.

V posledných rokoch viacero európskych krajín vrátane pobaltských štátov, Nemecka, Chorvátska, Švédska, Fínska, Poľska a Spojeného kráľovstva buď znovu zaviedlo povinnú vojenskú službu, rozšírilo vojenský príjem alebo zvýšilo vekové hranice pre príslušníkov ozbrojených síl a záložníkov.

Európski členovia NATO sa minulý rok zaviazali zvýšiť vojenské výdavky na 5 % HDP a spustili iniciatívy na znovuzbrojovanie, ako napríklad ReArm Europe, s tvrdením, že Moskva by mohla otestovať alianciu prostredníctvom provokácií a hybridných operácií.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane odmieta tvrdenia, že Moskva má agresívne úmysly voči štátom NATO, ako „nezmysel“. Kremeľ kritizoval „bezohľadnú militarizáciu“ Západu a ako jednu z príčin konfliktu na Ukrajine uviedol rozširovanie vojenského bloku vedeného USA smerom k hraniciam Ruska.