Čína nariadila domácim rafinériám ignorovať americké sankcie

Čínske ministerstvo obchodu nariadilo domácim spoločnostiam, aby nedodržiavali americké sankcie zamerané na rafinérie údajne spojené s iránskym obchodom s ropou.

Koncom minulého mesiaca americké ministerstvo financií varovalo banky pred obchodovaním s takzvanými „čajníkovými“ rafinériami, súkromnými spoločnosťami, ktoré podľa neho tvoria väčšinu ropy, ktorú Čína nakupuje od Iránu. „Tieto príjmy v konečnom dôsledku prospievajú iránskemu režimu, jeho zbrojným programom a jeho armáde,“ uviedlo ministerstvo financií vo svojom oznámení.

Čínska vláda a veľké štátne spoločnosti popreli priame nákupy iránskej ropy, zatiaľ čo colné údaje nezaznamenávajú dovoz z Iránu od roku 2023.

Peking argumentoval, že sankcie uvalené bez mandátu OSN sú podľa medzinárodného práva nezákonné. Čínske ministerstvo obchodu vo vyhlásení v sobotu uviedlo, že obmedzenia narúšajú bežný obchod medzi jeho firmami a tretími stranami a zakázalo dodržiavanie sankcií s odvolaním sa na „národnú suverenitu, bezpečnostné a rozvojové záujmy“.

Hovorca vlády uviedol, že tento krok neovplyvní medzinárodné záväzky Číny ani jej ochranu firiem so zahraničnými investíciami.

„Ministerstvo bude naďalej pozorne sledovať nesprávne extrateritoriálne uplatňovanie zahraničných zákonov a opatrení a v prípade vzniku takýchto situácií vykoná ďalšiu prácu v súlade so zákonom,“ dodal hovorca.

Ceny ropy prudko vzrástli od útoku USA a Izraela na Irán koncom februára, čo viedlo k uzavretiu Hormuzského prielivu, kritického uzla, ktorým prechádza približne pätina svetových tokov ropy a LNG.

Zatiaľ čo Irán udržiava túto životne dôležitú vodnú cestu uzavretú pre „nepriateľské lode“, americké námorníctvo udržiava blokádu iránskych prístavov v Perzskom zálive.

Napriek prímeriu vyhlásenému takmer pred mesiacom zostávajú vyhliadky na mierovú dohodu neisté, pretože obe strany sa navzájom obviňujú z kladenia neprijateľných podmienok. Ceny ropy tento týždeň prvýkrát od roku 2022 prudko presiahli 120 dolárov za barel.

Vojna tiež znížila hodnotenie amerického prezidenta Donalda Trumpa na rekordne nízke úrovne a prehĺbila jeho rozpor s európskymi spojencami, ktorých vlády odmietli podporiť operácie proti Iránu.