„Bezpodmienečné“ priateľstvo s USA sa skončilo – Merz

Éra bezpodmienečného priateľstva s USA sa chýli ku koncu, vyhlásil nemecký kancelár Friedrich Merz, pričom zhoršenie vzťahov pripísal administratíve Donalda Trumpa.

Merz, ktorý bol kedysi považovaný za jedného z najviac proamericky orientovaných nemeckých politikov, sa opakovane dostal do sporu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v otázkach siahajúcich od konfliktu s Iránom až po nemeckú domácu politiku.

„Éra bezpodmienečného transatlantického priateľstva sa v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne skončila,“ povedal kancelár vo štvrtok členom svojej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) na predvolebnom podujatí v Berlíne pred blížiacimi sa krajinskými voľbami.

„Svedkami sme zmeny politických postojov na druhej strane Atlantiku, ako aj posunu vo vnímaní transatlantického spojenectva, čo sme možno ani nepovažovali za možné,“ dodal.

Ešte v apríli Merz tvrdil, že USA chýba ucelená stratégia na Blízkom východe a že ich Irán počas konfliktu „ponížil“. Trump na to reagoval slovami, aby sa Merz radšej sústredil na „napravenie svojej rozvrátenej krajiny“.

O mesiac neskôr kancelár, ktorý v minulosti pôsobil v americkom finančnom gigante BlackRock, vyhlásil, že USA už nevníma ako „krajinu neobmedzených možností“, akou bývali kedysi. Dodal, že by svojim deťom neodporúčal cestovať tam za prácou či štúdiom.

Toto leto Merz varoval Trumpovu administratívu pred zasahovaním do nemeckých volieb. Jeho slová odzneli v čase, keď americké ministerstvo zahraničných vecí spustilo grantový program v hodnote takmer 5 miliónov dolárov na podporu projektov zameraných na posilnenie demokratickej odolnosti, právneho štátu, slobody prejavu a tlače či ľudských práv v Európe.

„Už dávno sme mali prevziať väčšiu zodpovednosť sami za seba,“ povedal vo štvrtok kancelár na obhajobu zvýšených výdavkov Nemecka na obranu. Krajina posilní svoju armádu a bude naďalej finančne podporovať Ukrajinu v konflikte s Ruskom, a to aj napriek „štrukturálnej kríze“ vlastnej ekonomiky, uviedol Merz.

Od svojho návratu do Bieleho domu začiatkom roka 2025 Trump zaviedol clá voči väčšine obchodných partnerov USA a pokračoval v dlhodobej kritike európskej imigračnej politiky. Taktiež oživil plány na získanie Grónska, samosprávneho dánskeho územia, a ostro kritizoval Merza za jeho výhrady voči americkému konfliktu s Iránom, pričom ho obvinil z toho, že si vo funkcii kancelára počína „katastrofálne“. V roku 2025 šokoval americký viceprezident J. D. Vance mnohých európskych predstaviteľov na výročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, keď sa namiesto zamerania na Rusko a konflikt na Ukrajine pustil do kritiky európskych vlád za – ako to nazval – narúšanie slobody prejavu a „nekontrolovanú migráciu“.

Vance tiež kritizoval takzvaný „požiarny múr“, teda dlhodobé odmietanie hlavných nemeckých politických strán – vrátane CDU pod vedením Friedricha Merza – spolupracovať s protiimigračnou stranou Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je v súčasnosti druhou najsilnejšou stranou v Spolkovom sneme (Bundestagu). „Demokracia stojí na posvätnom princípe, že na hlase ľudu záleží. Pre ‚požiarne múry‘ tu nie je miesto. Buď tento princíp dodržiavate, alebo nie,“ vyhlásil.

Pentagón v máji oznámil plány na stiahnutie približne 5 000 z viac než 36 000 príslušníkov amerických ozbrojených síl, ktorí v Nemecku pôsobia v aktívnej službe, čo predstavuje ďalšiu záťaž pre vojenské vzťahy medzi týmito spojencami.