Beethovenova DNA odomknutá

Genetické ochorenie pečene spojené s nadmerným pitím a infekciou hepatitídou B boli pravdepodobne kľúčovými faktormi smrti Ludwiga van Beethovena pred takmer 200 rokmi, podľa zistení analýzy DNA prameňov jeho vlasov, ktorú v stredu zverejnil vedecký časopis Current Biology.

Nemecký skladateľ, ktorý je všeobecne považovaný za jedného z najvýznamnejších ľudí, ktorí v posledných dvoch storočiach ovplyvnili populárnu hudbu, zomrel v marci 1827 vo Viedni, pričom trpel niekoľkými zdravotnými ťažkosťami – v neposlednom rade to boli sluchové ťažkosti, ktoré sa objavili v jeho dvadsiatich rokoch, a ktoré sa nakoniec vyvinuli do úplnej hluchoty, keď mal asi 44 rokov.

Ale zatiaľ čo príčina Beethovenovej hluchoty zostáva záhadou, pokrok v technológii sekvenovania DNA poskytol snímku skladateľovho zdravia pochádzajúcu z prameňov jeho vlasov, ktoré boli uložené na pamiatku, a odhaľujú tak obraz muža, ktorý počas svojho života bojoval s rôznymi zdravotnými problémami.

„Predovšetkým u Beethovena je to tak, že choroby niekedy veľmi obmedzovali jeho tvorivú prácu,“ uviedol v stredu prostredníctvom Associated Press autor štúdie, genetik Axel Schmidt. „A pre lekárov bolo vždy záhadou, čo za tým skutočne bolo.“

Okrem problémov s pečeňou, ktoré boli pravdepodobne kľúčovými faktormi jeho smrti, vedci našli dôkazy o gastrointestinálnych problémoch, na ktoré sa skladateľ sťažoval počas svojho života. Beethoven pred svojou smrťou napísal o svojej túžbe, aby lekári po jeho smrti študovali zdroje jeho rôznych zdravotných neduhov. Teraz, takmer o 200 rokov neskôr, analýza DNA vylúčila celiakiu a intoleranciu laktózy ako zodpovedné – ale neposkytla jasnú diagnózu.

Analýza tiež poskytla dôkaz o tom, čo vedci opisujú ako „udalosť otcovstva mimo páru“, čo znamená, že dieťa sa narodilo z mimomanželského vzťahu v jednej z generácií pred narodením Beethovena v Bonne v Nemecku v roku 1770.

Ale aj s moderným pokrokom v analýze DNA zostávajú niektoré Beethovenove záhady zahalené časom – a záhadou je to, čo robí Beethovena tak pútavou prípadovou štúdiou, tvrdí Dr. Avraham Z. Cooper z Ohio State University, ktorý sa nezúčastnil analýzy. „Myslím si, že skutočnosť, že to nemôžeme vedieť, je v poriadku,“ povedal.