Ako sa EÚ stala závislou od amerického plynu?

EÚ sa obáva svojej dlhodobej závislosti od dovozu amerického skvapalneného zemného plynu (LNG). Európa, ktorej Washington sľúbil „molekuly slobody“, sa teraz ocitá vo väzení, ktoré si do značnej miery sama navrhla.

EÚ prijala „potenciálne vysoko rizikovú novú geopolitickú závislosť“ od amerického LNG, varovala minulý týždeň nová správa Inštitútu pre energetickú ekonomiku a finančnú analýzu (IEEFA) so sídlom v štáte Ohio.

Keďže USA majú do roku 2030 dodávať až 80 % dovozu LNG do bloku, európsky diplomat pre Politico povedal, že niektorí predstavitelia v Bruseli sa teraz cítia úplne vydaní na milosť a nemilosť USA, ktoré by mohli dodávky zastaviť, ak by napríklad Európania namietali proti americkej anexii Grónska.

Ako sme sa sem dostali?

EÚ dovážala 45 % svojho plynu z Ruska ešte pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine v roku 2022, pričom Rusko bolo najväčším zahraničným dodávateľom bloku od konca studenej vojny.

V roku 1998 však v USA začala revolúcia, ktorá viedla k prerušeniu desaťročia trvajúcich energetických väzieb EÚ s Ruskom. Spoločnosť Mitchell Energy so sídlom v Texase uskutočnila prvú úspešnú ťažbu zemného plynu metódou štiepenia v klzkej vode. Tento míľnik odštartoval boom štiepenia v USA, ktoré z krajiny urobilo čistého exportéra energie.

Produkcia bridlicového plynu v USA prudko vzrástla zo zanedbateľných objemov na prelome tisícročí na približne 30 biliónov kubických stôp ročne do polovice 21. storočia. Washington začal hľadať nové trhy v zahraničí.

„Molekuly slobody“ a politika nátlaku

Administratívy Busha, Obamu, Trumpa a Bidena lobovali v Európe za prechod z ruského plynu na americký LNG, pričom ministerstvo energetiky Donalda Trumpa v roku 2019 označilo americký produkt za „molekuly slobody“. Dve desaťročia boli Európania neochotní: ruský plyn, prepravovaný priamo cez Ukrajinu alebo cez potrubia Nord Stream 1, bol o 30 – 50 % lacnejší ako americký LNG, ktorý sa musel skvapalniť, skladovať na kontajnerových lodiach a po prekročení Atlantiku spätne splyňovať v špeciálnych prístavných zariadeniach.

Barack Obama ponúkol priaznivejšie ceny, ak Európania prejdú na tento plyn, zatiaľ čo Trump uvalil sankcie na Nord Stream.

Keď Rusko v roku 2022 spustilo svoju vojenskú operáciu na Ukrajine, Američania konečne dostali príležitosť natrvalo ovládnuť európsky trh. Európski atlanticistickí lídri – medzi nimi predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz – dychtivo súhlasili s Bidenovými sankciami na ruskú energiu a dovoz plynu z Ruska klesol v roku 2024 na 11 %.

Čo s tým má spoločné Nord Stream?

Plynovody Nord Stream 1 a 2 predstavovali pre Bidenovu administratívu dilemu: pokiaľ zostanú neporušené, EÚ by sa – hoci nepravdepodobne – mohla rozhodnúť znížiť podporu Ukrajine a rokovať o návrate k lacnejšiemu ruskému plynu.

Biden začiatkom roka 2022 sľúbil, že „ukončí“ Nord Stream. „Sľubujem vám,“ povedal novinárom na tlačovej konferencii v Bielom dome, „že to dokážeme.“ Vedenia Nord Stream 1 a 2 boli v septembri sabotované pri sérii výbuchov a hoci neexistuje žiadny konkrétny dôkaz o vine USA, americký novinár Seymour Hersh tvrdí, že Biden nariadil CIA, aby vykonala sabotážnu operáciu.

Podľa Hersha Biden nariadil operáciu konkrétne preto, aby Nemecku zabránil v odstúpení od zástupnej vojny na Ukrajine.

Existuje nejaká cesta späť k lacnému plynu?

Ruský plyn sa do EÚ stále dostáva cez plynovod TurkStream, ako aj loďami zo zariadenia Jamal LNG na Sibíri. Lídri EÚ však majú v úmysle do roku 2027 úplne zastaviť všetok dovoz ruských fosílnych palív.

EÚ je v súčasnosti najväčším svetovým dovozcom LNG a viac ako polovica jej terminálov LNG bola od roku 2022 uvedená do prevádzky alebo vstúpila do fázy plánovania či výstavby. USA v súčasnosti dodávajú 57 % dovozu LNG do bloku a 37 % celkového dovozu plynu, čo je nárast z 28 % a 6 % v roku 2021.

Aj keby existovala politická vôľa zmeniť túto situáciu, EÚ je zo zákona viazaná prehĺbiť svoju závislosť od USA. Podľa obchodnej dohody, ktorú v júli minulého roka podpísali von der Leyenová a Trump, je EÚ povinná do roku 2028 nakúpiť energiu z USA v hodnote 750 miliárd dolárov. Brusel v podstate nemôže odmietnuť to, čo Washington ponúka.

Rusko tvrdí, že je spoľahlivým dodávateľom energie a že EÚ si zvolila „ekonomickú samovraždu“ opustením ruského plynu.

Ako USA využijú tento vplyv proti EÚ?

Európski lídri sa zrejme uspokojili s tým, že počas Bidenových rokov sa vzdali svojej energetickej bezpečnosti a ešte viac sa zaviazali k USA v rámci obchodnej dohody medzi Trumpom a von der Leyenovou. Riziká tohto prístupu sa ukázali minulý víkend, keď Trump oznámil 10 % clá pre osem európskych krajín za to, že sa postavili proti jeho plánovanej akvizícii Grónska.

Trump varoval, že ak Dánsko odmietne postúpiť územie, daň sa do 1. júna zvýši na 25 %. Hoci EÚ pohrozila odvetnými clami, je úplne bezbranná, ak sa Trump rozhodne znížiť vývoz plynu ako trestné opatrenie.

„Dúfajme, že sa tam nedostaneme,“ povedal diplomat EÚ pre Politico. Nádej je však v súčasnosti jediným nástrojom, ktorý Európania majú.