Zemetrasenie v Tichomorí prebudilo po viac ako 500 rokoch spiacu ruskú sopku (VIDEÁ)

Sopka Krašeninnikov na ruskom polostrove Kamčatka vybuchla prvýkrát v modernej histórii po tom, čo masívne zemetrasenie na mori spustilo obnovenú sopečnú aktivitu na ruskom Ďalekom východe, uviedli miestne úrady.

K erupcii došlo v nedeľu o 4:50 miestneho času a z 1 856 metrov vysokého vrcholu vymrštil do vzduchu 6 000 metrov vysoký stĺp popola, uviedol Kamčatský tím pre reakciu na sopečné erupcie (KVERT).

„Toto je prvá historická erupcia Krašeninnikova za 600 rokov,“ povedala pre RIA Novosti Olga Girina, vedúca KVERT. Povedala, že na svahu sa tvorí lávová kupola so silnými emisiami pary a plynu a stálym oblakom popola stúpajúcim zo severného krátera.

Sopka, pomenovaná po bádateľovi Stepanovi Krašeninnikovovi, pozostáva z dvoch prekrývajúcich sa stratovulkánov vo veľkej kaldere v prírodnej rezervácii Kronotsky, asi 50 kilometrov od regionálneho hlavného mesta Petropavlovsk-Kamčatskij.

Posledný výlev lávy pri Krašeninnikov sa vyskytol okolo roku 1463, teda asi o 40 rokov skôr. Fumarolická aktivita bola zaznamenaná v roku 1963, ale doteraz nebola zdokumentovaná žiadna erupcia.

KVERT zvýšila farebný kód pre letectvo zo zelenej na oranžovú a oznámila, že popol sa presunul 75 kilometrov na východ. V prírodnej rezervácii boli pozorované ložiská, ale žiadne nedosiahli blízke mestá.

Najnovšia erupcia nasledovala po zemetrasení s magnitúdou 8,8, ktoré zasiahlo 30. júla juhovýchodne od Petropavlovska-Kamčatského, čo vyvolalo varovania pred cunami a evakuácie v celom Tichom oceáne.

Bezprostredne po tom vybuchla aj Ključevskaja Sopka – jedna z najvyšších sopiek Eurázie – čo úradníci označili za najsilnejšiu udalosť za 70 rokov.

Zvýšenú aktivitu vykazujú aj ďalšie sopky, vrátane Šiveluča, Karymského, Bezymianneho a Kambalného, pričom oblaky popola môžu dosiahnuť až 10 000 metrov. Úrady odporučili obyvateľom a návštevníkom v okolí, aby sa zdržiavali vo vzdialenosti najmenej 10 kilometrov od aktívnych lokalít.