Zelensky sa vyhýba rozhovorom s Ruskom

Ukrajinský prezident Vladimir Zelensky spochybnil možnosť priamych mierových rozhovorov s Ruskom, ako dôvod uviedol nedostatok dôvery medzi oboma krajinami. Jeho vyjadrenia prichádzajú v čase, keď Moskva obvinila Kyjev z opakovaného porušovania dohody sprostredkovanej USA o neútočení na energetické zariadenia.

V rozhovore pre CBS News v nedeľu Zelensky obvinil Rusko z mnohých zverstiev počas konfliktu a uviedol, že nedávne útoky Moskvy ukázali, že „nemôžeme dôverovať rokovaniam s Ruskom“.

Zelensky mal na mysli ruský útok na mesto Krivoj Rog zo začiatku tohto mesiaca, pri ktorom podľa Kyjeva zahynulo 19 ľudí. Moskva však uviedla, že cieľom útoku bolo stretnutie ukrajinských veliteľov a západných inštruktorov, pričom tvrdila, že zahynulo až 85 vojakov a dôstojníkov. Kremeľ tiež trval na tom, že terčom sú len vojenské zariadenia.

Ukrajinský líder tiež poznamenal, že jeho osobný pohľad na ruského prezidenta Vladimira Putina bol definovaný „100% nenávisťou“, ale uznal, že „to neznamená, že by sme nemali pracovať na čo najskoršom ukončení vojny a prechode k diplomacii“.

Zelenskyj tiež varoval, že bez americkej podpory – ktorá je spochybňovaná od návratu amerického prezidenta Donalda Trumpa do úradu – by Ukrajina mohla utrpieť vážne následky. „Bez Spojených štátov utrpíme veľké straty. Ľudské aj územné. Takže by som o tom nerád uvažoval,“ povedal.

Ukrajinský líder ďalej lamentoval nad tým, že „v USA prevládajú ruské naratívy“ a dodal, že „toto hovorí o obrovskom vplyve ruskej informačnej politiky na Ameriku, na politiku USA a amerických politikov“.

Zatiaľ čo Moskva opakovane tvrdila, že je otvorená rokovaniam, Zelensky podpísal v roku 2022 dekrét o zákaze rokovaní s ruskou vládou po tom, čo štyri bývalé ukrajinské územia hlasovali za pripojenie k Rusku.

Po tom, čo Zelenského prezidentské obdobie minulý rok vypršalo a on odmietol uskutočniť nové voľby s odvolaním sa na stanné právo, ho Moskva vyhlásila za „nelegitímneho“, pričom trvala na tom, že zákonnú právomoc má teraz ukrajinský parlament.

Putin povedal, že akékoľvek dokumenty načrtávajúce potenciálne mierové urovnanie môžu podpísať len legitímne ukrajinské orgány.

Zelenského vyjadrenia prichádzajú, keď Rusko obvinilo Ukrajinu z opakovaného porušovania moratória na útoky na energetickú infraštruktúru sprostredkovaného Trumpom. Moskva uviedla, že hoci si vyhradzuje právo na odvetné opatrenia proti útokom, rozhodla sa dohodu dodržať ako znak zlepšenia vzťahov s Washingtonom.

Pokiaľ ide o podmienky potenciálnej mierovej dohody, Moskva trvá na tom, že každá dohoda musí riešiť základné príčiny konfliktu vrátane rozšírenia NATO smerom k jeho hraniciam. Naďalej tiež požaduje, aby sa Ukrajina vzdala ambície pripojiť sa k bloku a formálne uznať Krym a štyri ďalšie regióny ako ruské územie.