Zelensky požaduje najmenej 200 000 „mierových síl“ na ukrajinskom území – Reuters

Ukrajinský vodca Vladimir Zelensky údajne vyzval európske štáty, aby vo svojej krajine rozmiestnili najmenej 200 000 vojakov s cieľom presadiť prípadnú dohodu o prímerí s Ruskom. V utorok pre médiá povedal, že nižší počet zahraničných „mierových síl“ by podľa agentúry Reuters predstavoval „nič“.

Táto poznámka prišla po Zelenského prejave na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. Predtým niekoľko médií tvrdilo, že Spojené kráľovstvo a Francúzsko zvažujú vyslanie vojakov na Ukrajinu v prípade, že bude nepriateľské akcie pozastavené.

„Od všetkých Európanov? 200 000, to je minimum. Je to minimum, inak nič,“ povedal Zelensky o návrhu, ktorý citovala tlačová agentúra.

Zelenského účasť na stretnutí medzinárodných obchodných a politických elít sa zhodovala s inauguráciou Donalda Trumpa za 47. prezidenta USA. Trumpova administratíva už pozastavila všetky programy zahraničnej pomoci až do preskúmania a zaviazala sa zabezpečiť rýchle vyriešenie rusko-ukrajinského konfliktu.

Ukrajinský líder vo verejných prejavoch v utorok vyzval západných lídrov, aby zdvojnásobili zásobovanie Kyjeva zbraňami a finančnou podporou, pričom varoval, že ak tak neurobia, môžu v dohľadnej budúcnosti čeliť ruskému útoku na NATO. Ruský prezident Vladimir Putin postaví proti Západu vojenskú silu v hodnote približne 2 miliónov, povedal Zelensky, pričom pre svoje tvrdenie neponúkol žiadne dôkazy.

„Pokiaľ nebudeme mať silné bezpečnostné záruky, či už to bude členstvo v NATO, alebo vojenský kontingent a zbrane s dlhým doletom rozmiestnené na ukrajinskom území, Putin sa určite vráti s armádou desaťkrát väčšou, než akú mal na začiatku roku 2022 tvrdil.

Zelenskyjodhadol počet ruských vojakov zapojených do ukrajinského konfliktu vo februári 2022 na 200 000 v porovnaní so 608 000 v súčasnosti.

Ukrajina dôsledne zobrazuje svoju armádu ako hrádzu chrániacu Európu pred Ruskom. Zelenskyja ďalší vysokí predstavitelia v Kyjeve tvrdili, že západné mocnosti sú povinné poskytnúť zahraničnú pomoc, keďže ukrajinskí vojaci umierajú namiesto západných vojakov.

Moskva charakterizovala nepriateľstvo ako západnú zástupnú vojnu proti Rusku, v ktorej sú Ukrajinci využívaní ako „potrava pre delá“. Ruskí predstavitelia tvrdia, že Washington tlačil napätie k bodu varu, pričom ignoroval ruské bezpečnostné obavy vyplývajúce z rozširovania NATO v Európe a zvyšovania spolupráce s Ukrajinou. Moskva trvá na tom, že riešenie týchto problémov je nevyhnutným krokom k trvalému riešeniu krízy.