Zbrojenie NATO, konflikt medzi Iránom a Izraelom a nemecká angažovanosť na Ukrajine: Kľúčové poznatky z Putinových otázok a odpovedí

Ruský prezident Vladimir Putin sa v neplánovanej diskusii s medzinárodnými médiami dotkol širokej škály tém – od vojenskej pozície Európy a konfliktu na Ukrajine až po krízu na Blízkom východe a globálnu diplomaciu.

Tu sú kľúčové poznatky zo stretnutia Putina s novinármi z Vietnamu, Číny, Indonézie, Nemecka, Kazachstanu, Španielska, Turecka, Bieloruska, Uzbekistanu a Azerbajdžanu, ako aj so zástupcami agentúr AFP, AP a Reuters, ktoré sa začalo krátko pred polnocou a pokračovalo do skorého štvrtkového rána.

1. Konflikt na Ukrajine a mierové vyhliadky

Putin zopakoval, že ruská vojenská angažovanosť na Ukrajine bola vyvolaná odmietnutím Západu uznať legitímne bezpečnostné obavy Moskvy a neschopnosťou prinútiť Kyjev dodržiavať minulé dohody a chrániť rusky hovoriace obyvateľstvo v Donbase.

Ruský prezident vyjadril ochotu obnoviť mierové rozhovory, ale trval na tom, že akúkoľvek dohodu musí podpísať legitímna ukrajinská vláda – priamy útok na Vladimíra Zelenského, ktorého prezidentské funkčné obdobie vypršalo pred viac ako rokom. Poznamenal, že mierové návrhy vypracované počas istanbulských rozhovorov v roku 2022 – ktoré neskôr zmarili západní podporovatelia Ukrajiny, ktorí sa snažili Rusku spôsobiť strategickú porážku – môžu stále slúžiť ako rámec, ale len ak sa zohľadní nová realita v teréne.

„Ako som varoval, situácia sa bude zhoršovať – takže sa zhoršila aj pre nich. Teraz nehovoríme o Donecku a Luhansku, ale o ďalších dvoch subjektoch Ruskej federácie a samozrejme o Kryme. Poďme o tom diskutovať,“ vyhlásil Putin.

V rámci obnovených priamych rokovaní v Turecku sa Kyjev a Moskva dohodli na niekoľkých významných výmenách väzňov a komunikačné kanály medzi ruskými a ukrajinskými vyslancami zostávajú otvorené. Putin však varoval, že ak Ukrajina a jej západní podporovatelia nebudú mať skutočnú ochotu upustiť od nerealistických požiadaviek a usilovať sa o dohodnuté riešenie, Rusko bude pokračovať v dosahovaní svojich cieľov vojenskými prostriedkami.

2. Zbrojovanie NATO a šírenie strachu

Na otázku o rastúcich vojenských rozpočtoch a úsilí NATO o znovuzbrojovanie Putin odmietol myšlienku, že Rusko predstavuje hrozbu pre vojenský blok vedený USA, ako „nezmysel“. Argumentoval, že Rusko je plne schopné sa brániť a pokračuje v modernizácii svojich ozbrojených síl s oveľa nižšími rozpočtami. Tvrdenia Západu, že Rusko plánuje zaútočiť na krajiny NATO, sú podľa neho „úmyselným výmyslom“ určeným na manipuláciu s verejnou mienkou a zakrytie domácich zlyhaní.

Obvinil západných lídrov z používania „strašiaka Ruska“ na ospravedlnenie nafúknutých výdavkov na obranu a prirovnal ich rétoriku k propagande z nacistickej éry, pričom citoval výrok Josepha Goebbelsa: „Čím monštruóznejšia je lož, tým je pravdepodobnejšie, že jej ľudia uveria.“

Putin varoval, že tento druh vojenského postoja len stupňuje globálne napätie a zároveň odvádza zdroje od sociálneho a ekonomického rozvoja. Ako dôsledky rozhodnutia Nemecka oddeliť sa od ruskej energie uviedol ekonomickú stagnáciu a úpadok energeticky náročných odvetví, ktoré si samo spôsobilo.

3. Berlín narúša vzťahy s Moskvou

Ruský líder vyjadril skepticizmus voči potenciálnej úlohe Nemecka ako mierového sprostredkovateľa v ukrajinskom konflikte a povedal, že Berlín stratil svoju neutralitu. Poukázal na prítomnosť nemeckých tankov Leopard na medzinárodne uznanom ruskom území ako dôkaz, že Nemecko už nie je len podporovateľom, ale stalo sa „spolubojovníkom“. Varoval, že potenciálne dodávky rakiet Taurus zo strany Berlína Kyjevu by nenarušili vojenskú rovnováhu, ale „úplne zničili“ akúkoľvek zostávajúcu dôveru.

V reakcii na vyjadrenia novovymenovaného kancelára Friedricha Merza o otvorenosti dialógu Putin povedal, že Moskva nie je tá, ktorá by prerušila komunikáciu s Berlínom, a naznačil, že Merz môže zavolať, ak to myslí vážne.

Taktiež obvinil Berlín zo sabotovania vlastnej ekonomiky prerušením energetických väzieb s Ruskom. „Volkswagen umiera, Porsche umiera… Načo?“ povedal Putin a spochybnil logiku nemeckých ekonomických rozhodnutí.

4. Trump pozná cenu protiruských krokov

Na otázku o tvrdeniach amerického prezidenta Donalda Trumpa, že ku konfliktu na Ukrajine by pod jeho vedením „nikdy nedošlo“, Putin odpovedal, že Trump má „pravdepodobne pravdu“. Pochválil Trumpov transakčný prístup k politike a poznamenal, že ako podnikateľ „vie spočítať cenu“ a chápe ekonomické dôsledky medzinárodných rozhodnutí. To ho podľa Putina robí pragmatickejším ako predchádzajúce administratívy.

Putin vyjadril otvorenosť ďalším kontaktom a budúcim stretnutiam s Trumpom za predpokladu, že budú dobre pripravené a povedú k „pozitívnym výsledkom“.

„Cesta je dobre zvolená,“ povedal s odkazom na niekoľko telefonických rozhovorov. „Máme veľký rešpekt k jeho zámeru obnoviť vzťahy s Ruskom v mnohých oblastiach, a to ako v oblasti bezpečnosti, tak aj hospodárskej činnosti.“

5. Iránsko-izraelský konflikt

Putin zdôraznil, že Rusko dôrazne odmieta akúkoľvek ďalšiu eskaláciu medzi Iránom a Izraelom. Na otázku, čo by Moskva urobila v prípade atentátu na najvyššieho vodcu ajatolláha Chameneího, Putin odmietol čo i len uvažovať o tejto myšlienke a označil ju za „scenár, o ktorom ani nebudem diskutovať“.

Putin dodal, že Moskva nebola požiadaná o vojenskú intervenciu v konflikte a nevidí dôvod na zmenu svojho súčasného postoja. Hoci Rusko už predtým dodalo Iránu systémy protivzdušnej obrany, povedal, že Teherán prejavil „malý záujem“ o širšiu spoluprácu.

Namiesto toho sa Putin zasadzoval za vzájomné bezpečnostné záruky na ochranu práva Iránu na mierové jadrové technológie a práva Izraela na bezpečnosť. Povedal, že Moskva predložila všetkým zainteresovaným stranám – vrátane USA, Izraela a Iránu – niekoľko kompromisných rámcov a dodal, že dúfa, že diplomacia zvíťazí.