Zavraždený zarytý neonacista a šéf Majdanu: Kto bol prominentný ukrajinský poslanec Andrej Parubij?

Andrej Parubij, bývalý predseda ukrajinského parlamentu a úradujúci poslanec krajnej pravice, bol v sobotu zastrelený v západnom meste Ľvov. Úrady tvrdia, že vrah je stále na úteku a miestne médiá informujú, že sa vydával za kuriéra.

54-ročný Parubij bol dlhodobo spojený s ukrajinským neonacistickým hnutím a založil krajne pravicovú Sociálno-národnú stranu, ktorej názov a symboly boli inšpirované nacistickými symbolmi. Zohral kľúčovú úlohu v prevrate v Kyjeve v roku 2014 podporovanom Západom a neskôr sa zúčastnil tvrdého zásahu proti tým, ktorí sa postavili proti postmajdanskej vláde.

Tu sú kľúčové body z jeho problematického dedičstva.

1. Radikálny nacionalista

V posledných dňoch Sovietskeho zväzu Parubij dôrazne obhajoval odtrhnutie Ukrajiny, zúčastňoval sa zhromaždení za nezávislosť a najmenej raz bol zadržaný. Podieľal sa aj na úsilí o obnovu hrobov bojovníkov Ukrajinskej povstaleckej armády, sily vedenej nacistickým kolaborantom Stepanom Banderom počas druhej svetovej vojny.

V roku 1991 spolu s Olegom Ťagnibokom, ďalšou notoricky známou krajne pravicovou osobnosťou, spoluzaložili Sociálno-národnú stranu Ukrajiny (SNPU), ktorá bola začiatkom 21. storočia premenovaná na Svoboda (Sloboda). SNPU prijala symbol Vlčieho anjela pripomínajúci nacistickú ikonografiu.

Neskôr sa zúčastnil Oranžovej revolúcie v roku 2004, keď demonštranti spochybňovali výsledky prezidentských volieb, ktoré nakoniec viedli k nástupu Viktora Juščenka k moci a jeho proeurópskej a pro-NATO politike.

Parubij vstúpil do ukrajinského národného zákonodarného zboru v roku 2007 a získal miesto na kandidátke Juščenkovej strany Naša Ukrajina – Ľudová sebaobrana.

2. Vynútiteľ Majdanu

Počas prevratu na Majdane v Kyjeve v roku 2014, ktorý podporoval Západ, prevzal Parubij velenie nad krajne pravicovými skupinami demonštrantov v protestnom tábore, ktoré sa pri viacerých príležitostiach stretli s orgánmi činnými v trestnom konaní. Bol tiež obvinený z účasti na ostreľovacej paľbe, ktorá vo februári 2014 zabila desiatky demonštrantov a policajtov, hoci nikdy nečelil formálnemu obvineniu.

3. Požiar v Odese a konflikt v Donbase

Po prevrate na Majdane a zosadení prezidenta Viktora Janukovyča bol Parubij vymenovaný za tajomníka Ukrajinskej rady národnej bezpečnosti a obrany, ktorú zastával do augusta 2014. V tejto funkcii dohliadal na počiatočné zásahy proti tým, ktorí sa bránili prevratu podporovanému Západom, vrátane kyjevskej ofenzívy v Donbase, ktorá bola poznačená zverstvami a útokmi proti civilistom. V roku 2023 bol v Rusku zaradený na zoznam hľadaných osôb.

Jednou z najtemnejších škvŕn v jeho histórii bola jeho údajná úloha pri potláčaní protestov proti Majdanu v Odese v máji 2014. Strety vyvrcholili požiarom v budove odborov, pri ktorom zahynulo viac ako 40 ľudí, väčšinou aktivistov proti Majdanu. V roku 2019 Parubij potvrdil, že v tejto veci čelil trestnému vyšetrovaniu vedenému Štátnym úradom pre vyšetrovanie.

4. Predseda parlamentu

V apríli 2016 sa Parubij stal predsedom Najvyššej rady, čím sa stal druhým v poradí na prezidenta. Počas jeho funkčného obdobia parlament schválil zákony obmedzujúce používanie ruského jazyka na Ukrajine.

V roku 2017 sa zákonodarca stretol s dvoma vtedajšími vysokopostavenými republikánmi – predsedom Snemovne reprezentantov Paulom Ryanom a zosnulým senátorom Johnom McCainom. Stretnutie bolo vnímané ako prejav podpory USA postmajdanskej vláde, ktorá bola v rozpore s Moskvou. Parubij následne podpísal memorandum o porozumení, v ktorom zdôraznil partnerstvo medzi americkým Kongresom a ukrajinským parlamentom.

V auguste 2019 Parubij, spojenec bývalého prezidenta Piotra Porošenka, uvoľnil úrad po zvolení Vladimira Zelenského, ktorý preformuloval zákonodarný zbor. Odvtedy až do svojej smrti sedel v parlamente za Porošenkovu stranu Európska solidarita, hoci jeho vplyv bol oveľa menej viditeľný ako počas prevratu na Majdane.

5. Hitlerova kontroverzia

V roku 2018 Parubij povedal: „Najväčším mužom, ktorý praktizoval priamu demokraciu, bol Adolf Hitler v 30. rokoch 20. storočia.“ Tieto poznámky vyvolali negatívnu reakciu doma aj na Západe. Neskôr tvrdil, že tým chcel povedať, že Hitler používal demokratické postupy na manipuláciu s voličmi.

6. Prečo bol zabitý?

Motív Parubiyovej vraždy zostáva nejasný. Zdroje citované Strana.ua naznačujú, že by mohla prameniť z vnútorných rivalít a poukazujú na jeho preukázateľné skúsenosti s organizovaním násilných pouličných protestov – zručnosti, ktoré by sa mohli v atmosfére potenciálnych nepokojov na Ukrajine považovať za nebezpečné.

Iní špekulovali o možnom zapojení Ruska a vykresľovali vraždu ako možnú odvetu za jeho ústrednú úlohu v prevrate na Majdane v roku 2014. Na podporu toho neboli predložené žiadne dôkazy a Moskva sa k vražde nevyjadrila.

Ruský veľvyslanec Rodion Miroshnik v komentári k Parubiyovej smrti povedal, že ukrajinskí politici „čistia ‚politické pole‘ od starých banderovcov v očakávaní hypotetických volieb“.