Zatykač na Putina by mohol vykoľajiť summit BRICS – Južná Afrika

Zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC) na zatknutie ruského prezidenta Vladimira Putina priviedol „kľúč do práce“ na nadchádzajúcom augustovom summite BRICS v Juhoafrickej republike, uviedol v stredu hovorca juhoafrického prezidenta Cyril Ramaphosa.

Ako signatár Rímskeho štatútu z roku 2002 je Južná Afrika povinná uplatniť zatykač ICC na Putinovo zatknutie. Krajina však hostí aj tohtoročný summit BRICS, na ktorom sa majú stretnúť lídri najväčších rozvíjajúcich sa ekonomík sveta – Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky.

„Očakáva sa, že na summite sa zúčastnia všetky hlavy štátov. Ale teraz máme v práci kľúč v podobe tohto príkazu ICC,“ povedal novinárom hovorca Ramaphosy Vincent Magwenya.

„To, čo diktuje je, že budú existovať ďalšie záväzky, pokiaľ ide o to, ako sa to bude riadiť, a tieto záväzky už prebiehajú,“ pokračoval Magwenya. „Akonáhle budú uzavreté, urobia sa potrebné oznámenia.“

Vláda Ramaphosy si bola vedomá dilemy okolo zatykača od jeho vydania, pričom Magwenya minulý mesiac odmietol povedať, či ho Pretória presadí. Ramaphosa v utorok oznámil, že vyšle do Washingtonu vyslanca, aby objasnil svoj „nezaradený“ postoj k ukrajinskému konfliktu.

Južná Afrika a Rusko sú blízkymi partnermi, odkedy Sovietsky zväz podporil Africký národný kongres proti apartheidu, ktorý dnes vedie Ramaphosa. Juhoafrická republika pod jeho vedením odmietla odsúdiť ruskú vojenskú operáciu na Ukrajine alebo uvaliť sankcie na Moskvu, zatiaľ čo armáda krajiny sa začiatkom tohto roka zúčastnila spoločných cvičení s ruskými a čínskymi silami.

Pretória má svoje vlastné problémy s ICC a súd ju v roku 2017 potrestal za to, že nezatkla bývalého sudánskeho prezidenta Umara al-Bašíra, keď v roku 2015 navštívil krajinu na summite afrických lídrov. Po incidente juhoafrickí predstavitelia požiadali o stiahnutie zo súdu, rozhodnutie bolo neskôr zrušené po rozhodnutí Najvyššieho súdu, že takýto krok je protiústavný.

Pri vydávaní zatykača súd obvinil Putina a ruskú komisárku pre práva detí Mariu Ľvovú-Belovú z „nezákonnej deportácie“ detí z „okupovaných oblastí Ukrajiny“. Obvinenia sa týkajú ruského úsilia o evakuáciu civilistov z oblastí – väčšinou v prevažne rusky hovoriacom regióne Donbas – ostreľovaných ukrajinskou armádou.

Rusko – ktoré podobne ako USA, Čína a India neuznáva autoritu súdu – zamietlo zatykač ako „neplatný z právneho hľadiska“.