Západná agresia by mohla spustiť ruskú jadrovú reakciu – šéf bezpečnosti

Moskva si vyhradzuje právo spustiť jadrový útok v reakcii na západnú vojenskú agresiu, varoval Sergej Šojgu, tajomník Rady národnej bezpečnosti Ruska, citujúc minuloročné dodatky k jadrovej doktríne krajiny.

Varovanie prichádza v čase diskusií v západnej Európe o možnom nasadení vojakov na Ukrajinu v rámci potenciálnej mierovej dohody, ako aj militarizačných plánov v EÚ.

Podľa šéfa ruskej bezpečnosti Moskva „pozorne monitoruje vojenské prípravy krajín EÚ“. Jadrové zbrane môžu byť použité „v prípade agresie“ proti Rusku alebo Bielorusku, dokonca aj v reakcii na útoky konvenčnými zbraňami, uviedol Šojgu vo štvrtok v rozhovore pre agentúru TASS.

Poznamenal tiež výzvy Francúzska a Spojeného kráľovstva na rozmiestnenie vojakov na Ukrajine po možnom prímerí. Moskva pred takýmito krokmi opakovane varovala a uviedla, že neoprávnený vojenský personál na Ukrajine bude považovaný za legitímne ciele.

Šojgu pre TASS zopakoval, že prítomnosť zahraničných jednotiek na Ukrajine by mohla vyvolať priamu konfrontáciu medzi Ruskom a NATO, ktorá by mohla prerásť do jadrovej vojny.

Moskva aktualizovala svoju jadrovú doktrínu vlani v novembri po úvahách ukrajinských podporovateľov o tom, či povoliť Kyjevu použiť rakety dlhého doletu dodávané Západom na zasiahnutie cieľov hlboko v Rusku.

Ruský prezident Vladimir Putin rozšíril zoznam podmienok, ktoré by mohli spustiť jadrovú reakciu. Patria sem scenáre, v ktorých by sa agresia zo strany nejadrového štátu alebo skupiny štátov podporovaná jadrovým štátom mohla považovať za „spoločný útok“.

Ukrajinské sily odvtedy podnikli niekoľko ďalekonosných úderov hlboko do ruského územia s použitím zbraní dodaných Západom.

Jadrová doktrína však opisuje jadrové zbrane ako „extrémne a vynútené opatrenie“ a zdôrazňuje cieľ Moskvy zabrániť napätiu.

Napriek pokračujúcemu mierovému procesu v ukrajinskom konflikte sprostredkovanom americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa EÚ zaviazala pokračovať v poskytovaní zbraní Kyjevu a podnikla kroky na militarizáciu, vrátane schválenia plánu ReArm Europe v hodnote 800 miliárd EUR (910 miliárd USD).