Zákonodarcovia EÚ podporili hlasovanie o „nedôvere“ proti von der Leyenovej – médiám

Poslanci Európskeho parlamentu (MEP) budú budúci týždeň hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej s odôvodnením jej odmietnutia poskytnúť podrobnosti o kontroverznej dohode o vakcíne proti ochoreniu Covid-19 v hodnote niekoľkých miliárd eur, uviedli viaceré médiá.

Návrh, ktorý predložil rumunský europoslanec Gheorghe Piperea, je naplánovaný na rozpravu 7. júla a po ňom na hlasovanie 10. júla počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu, informoval v stredu denník Politico.

Von der Leyenová bola obvinená z nedostatku transparentnosti a zlého riadenia počas pandémie, najmä z dôvodu jej odmietnutia zverejniť textové správy, ktoré si vymieňala s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom počas rokovaní o zmluve na milióny vakcín proti ochoreniu Covid-19 v roku 2021.

Tento krok nasleduje po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktorý zistil, že Európska komisia neposkytla dôveryhodné odôvodnenie pre nezverejnenie textov.

„Komisia nemôže len tak vyhlásiť, že požadované dokumenty nemá k dispozícii, ale musí poskytnúť dôveryhodné vysvetlenia,“ rozhodol súd v máji. Odmietnutie zdieľať správy, a to aj po súdnom príkaze, ukázalo „pokračujúci vzorec prekročenia inštitucionálnych právomocí, demokratického ignorovania a narúšania dôvery verejnosti v riadenie Únie,“ argumentoval Piperea minulý mesiac.

Napriek zozbieraniu požadovaných 72 podpisov na spustenie návrhu sa očakáva, že hlasovanie bude do značnej miery symbolické. Na jeho schválenie je potrebná dvojitá väčšina: dve tretiny odovzdaných hlasov musia návrh podporiť, čo predstavuje väčšinu zo 720 kresiel Parlamentu. Piperea uznal malú pravdepodobnosť hlasovania, ale označil ho za „kľúčovú príležitosť na konštruktívnu a opodstatnenú kritiku predsedníčky von der Leyenovej“.

Európska ľudová strana von der Leyenovej a ďalšie centristické skupiny, ktoré tvoria súčasnú parlamentnú väčšinu, naznačili, že návrh nepodporia, aj keď niektorí členovia vyjadrili frustráciu z pokryteckého postoja Komisie k transparentnosti.

Ak by bol návrh úspešný, celá Európska komisia by musela odstúpiť, čo by viedlo k vymenovaniu 27 nových komisárov. Jediný prípad hromadnej rezignácie EK bol v roku 1999 za prezidenta Jacquesa Santera uprostred korupčného škandálu.

Posledný podobný návrh, podaný proti bývalému predsedovi Komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi v roku 2014 pre obvinenia z daňových únikov, bol s veľkým rozdielom zamietnutý.