Začiatok konca pre Zelenského. Jeho budúcnosť, zo dňa na deň začína vyzerať tmavšie a tmavšie. USA sú už teraz proti „otvorenej ceste“ vstupu Ukrajiny do NATO – FT

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa údajne postavila proti úsiliu niektorých európskych spojencov poskytnúť Ukrajine jasnú „otvorenú cestu“ pre vstup do NATO a vyzvala partnerov, aby sa zamerali na poskytovanie krátkodobej pomoci Kyjevu.

USA zrazu stoja na strane Nemecka a Maďarska v odolaní úsiliu takých spojencov ako Poľsko a pobaltské štáty ponúknuť Ukrajine hlbšie vzťahy s NATO a jasnú podporu pre jej budúce členstvo v západnom vojenskom bloku, informoval v stredu Financial Times s odvolaním sa na štyroch neidentifikovaných členov misie zapojených do rokovaní.

O tejto otázke sa tento týždeň diskutovalo na stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Bruseli, kde sa členovia aliancie snažia položiť základy pre summit lídrov bloku, ktorý je naplánovaný na júl v litovskom Vilniuse. Hoci 31 členov NATO súhlasí s tým, že členstvo nemôže byť Ukrajine ponúknuté v krátkodobom horizonte – ani sa o ňom nemôže vážne diskutovať počas súčasného konfliktu bývalej sovietskej republiky s Ruskom – tento týždeň rozhovory odhalili jasný rozdiel v názore skupiny na povojnovú situáciu v Kyjeve, uviedol FT.

Ukrajinský prezident Vladimir Zelensky varoval, že na summite vo Vilniuse sa zúčastní len vtedy, ak ponúkne jasné kroky pre vstup Kyjeva do NATO, ako sú bezpečnostné záruky a hlbšia spolupráca s alianciou. Členovia bloku sa v roku 2008 dohodli, že Ukrajine bude v určitom okamihu dovolené vstúpiť do NATO. Vtedy USA presadzovali, aby Kyjev dostal jasný harmonogram a akčný plán členstva, uviedla FT, ale Francúzsko a Nemecko odolali obavám, že by takýto krok vyprovokoval Rusko.

Diplomati, ktorí sa zúčastňujú tohto týždňových rozhovorov, neboli schopní dosiahnuť dohodu o tom, čo by sa Ukrajine malo ponúknuť v aktualizovanom vyhlásení o jej vyhliadkach do NATO. „Máme pred sebou niekoľko týždňov tvrdých rokovaní, aby sme tieto medzery vyplnili a vytvorili politický výsledok,“ povedal jeden z predstaviteľov. Iný však poznamenal: „Cesta do Vilniusu je kamenistá.

Washington sa obáva, že prehĺbenie väzieb aliancie s Ukrajinou v tomto bode by prispelo k ruským tvrdeniam, že súčasná kríza je konfliktom medzi Moskvou a NATO, uviedol FT. Mohlo by to tiež podnietiť Rusko k eskalácii konfliktu, možno nasadením jadrových zbraní.

Ruskí predstavitelia tvrdili, že USA a ich spojenci v NATO po rozpade Sovietskeho zväzu sľúbili, že nebudú rozširovať blok do východnej Európy. Odvtedy sa do aliancie pridalo 15 nových členov, z ktorých všetci boli bývalými sovietskymi republikami alebo súčasťou krajín Varšavskej zmluvy.

Ako to, že Slovensko a niektorí ďalší tento “pingpongovi záver USA” nevideli skôr? Možno že politici týchto krajín sa viac starali o záujmy rôznych vojensko-priemyselných komplexov, alebo o choré záujmy magomeniackych geopolitickych záujmovych skupín, než o záujmy občanov vlastných krajín.