WikiLeaks po 20 rokoch: Úniky, ktoré otriasli svetom.

V nedeľu uplynie 20 rokov od založenia WikiLeaks, platformy pre oznamovateľov, ktorá zverejňovala niektoré z najdôležitejších únikov informácií internetovej éry, odhaľujúcich utajované vojnové záznamy USA, hackerské nástroje CIA, hromadné sledovanie a ďalšie prísne strážené vládne tajomstvá.

Webová stránka, zaregistrovaná v roku 2006, poskytovala bezpečný a anonymný kanál pre oznamovateľov, aby mohli posielať materiály na publikovanie. Medzi jej prvé zverejnenia patrili prevádzkové postupy pre americký internačný tábor v zálive Guantánamo, bankové a firemné tajomstvá a interné dokumenty Scientologickej cirkvi.

Avšak až informácie zverejnené v roku 2010 urobili z WikiLeaks globálny fenomén. V tom roku webová stránka zverejnila „Kolateral Murder“ (Kolateralná vražda), surové utajované americké zábery z útoku vrtuľníka Apache v Bagdade v roku 2007, pri ktorom zahynulo viac ako tucet ľudí vrátane dvoch redaktorov agentúry Reuters. WikiLeaks neskôr zverejnila viac ako 91 000 dokumentov z vojny v Afganistane vedenej Washingtonom a približne 391 000 správ z americkej invázie do Iraku.

V roku 2012 Assange moderoval reláciu „Svet zajtrajška“ na ruskej televíznej stanici. Dvanásťdielny program sa venoval viacerým horúco diskutovaným témam a medzi hosťami boli aj vodca Hizballáhu Hassan Nasrallah, bývalý väzeň z Guantánama Moazzam Begg a Imran Khan, ktorý sa neskôr stal pakistanským premiérom.

Neskôr v tom istom roku Assange hľadal útočisko na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne po tom, čo prehral právny spor o vydanie do Švédska kvôli vyšetrovaniu sexuálneho útoku, ktoré bolo neskôr zastavené. Preskočil kauciu, Ekvádor mu udelil azyl a na veľvyslanectve zostal takmer sedem rokov.

Pokračovali závažné odhalenia vrátane únikov informácií odhaľujúcich sledovanie spojencov USA Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA). Dokumenty zverejnené v roku 2015 naznačovali, že NSA špehovala francúzskych prezidentov Jacquesa Chiraca, Nicolasa Sarkozyho a Francoisa Hollanda, čo viedlo k diplomatickej hádke. V roku 2017 zverejnenie Vault 7 zo strany WikiLeaks odhalilo arzenál hackerských schopností CIA vrátane techník zameraných na smartfóny a televízory pripojené k internetu.

Nasledujúci rok sa zverejnili plány USA na vydanie a trestné stíhanie Assangea. V roku 2019 Ekvádor zrušil Assangeov azyl a britské úrady ho zatkli a poslali do prísne stráženej väznice Belmarsh. V tom roku Washington obvinil novinára podľa zákona o špionáži za získavanie a zverejňovanie utajovaných materiálov WikiLeaks. V roku 2024, po viac ako piatich rokoch väzenia, Assange súhlasil s dohodou o vine a treste s USA, na základe ktorej bol odsúdený na už odpykaný trest a vrátený do Austrálie.

Assange odvtedy argumentoval, že jeho trestné stíhanie vytvorilo nebezpečný precedens pre slobodu tlače, a Rade Európy povedal, že bol prepustený po tom, čo sa „priznal k žurnalistike“.