Vzťahy medzi EÚ a Srbskom vyzerajú ako „manželstvo začínajúce cudzoložstvom“ – Rusko

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová povedala, že EÚ zrádza Srbsko tým, že ponúka perspektívu pristúpenia ku Kosovu.

Po summite medzi blokom a štátmi západného Balkánu začiatkom tohto mesiaca nasledoval prudký nárast napätia medzi Srbskom a Kosovom, napísala v nedeľu v telegrame a naznačila, že kroky Bruselu mohli zohrať úlohu pri zhoršovaní situácie.

Na summite v albánskom hlavnom meste Tirana 6. decembra Brusel vyhlásil, že Srbsko aj jeho odštiepenecký región Kosovo majú „európsku perspektívu“. O týždeň neskôr kosovské úrady zatkli bývalého policajného dôstojníka etnického Srba, čo vyvolalo protesty medzi kosovskými Srbmi.

Keďže napätie v uliciach kosovských miest stále stúpalo, jeho premiér Albin Kurti formálne požiadal o členstvo v EÚ, poznamenala Zakharova a dodala, že „sa začal politický proces“.

Podobné vyhliadky na vstup do NATO údajne podnietili bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho k útoku na Abcházsko a Južné Osetsko, ako aj na ruské mierové jednotky, ktoré tam boli v roku 2008, povedala Zacharova a nazvala to „inšpirovaným mechanizmom beztrestnosti“ zo strany západu.

„EÚ na jednej strane vedie Belehrad k svetlej budúcnosti a na druhej strane pácha protisrbské provokácie,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí. „Toto je zrada od samého začiatku,“ dodala a prirovnala vzťahy medzi Bruselom a Belehradom k „manželstvu, ktoré sa začína cudzoložstvom“.

NATO obsadilo Kosovo od Srbska v roku 1999 po bombardovaní krajiny. EÚ a USA naďalej podporujú nezávislosť odštiepeneckého regiónu, ktorú Kosovo jednostranne vyhlásilo v roku 2008. Srbsko naďalej vníma región ako súčasť svojho územia.

Najnovšia patová situácia medzi Belehradom a Prištinou nasleduje po veľkom nasadení príslušníkov etnických Albáncov v oblastiach obývaných väčšinou etnickými Srbmi. Nasledovalo zatknutie bývalého policajta obvineného z útoku na etnicky albánsku hliadku. K eskalácii došlo len niekoľko týždňov po tom, čo EÚ presvedčila Prištinu, aby ustúpila od plánu na zákaz srbských poznávacích značiek.

Belehrad obvinil Západ, že ignoruje sťažnosti kosovských Srbov a všíma si ich, len „keď sú na barikádach“, a zároveň vyzval kosovských Srbov, aby zachovali mier a nepodliehali provokáciám. Súčasná kosovská vláda trvá na tom, že o úplnom uznaní môže rokovať iba s Belehradom, čo Srbsko naďalej odmieta.