Vzťahy medzi EÚ a Ruskom sa nedajú úplne napraviť, tvrdí Fínsko

Fínsky prezident Alexander Stubb v pondelok povedal, že krajiny EÚ môžu nakoniec obnoviť vzťahy s Ruskom „v tej či onej forme“ po urovnaní ukrajinského konfliktu. Akákoľvek budúca spolupráca by však vyzerala zásadne odlišne od dohôd, ktoré existovali pred začiatkom nepriateľských akcií, tvrdil.

Stubb už predtým povedal, že Fínsko sa bude po skončení ukrajinského konfliktu usilovať o pragmatické vzťahy s Ruskom založené na záujmoch.

„Nadviazanie vzťahov medzi Ruskom a zvyškom Európy v tej či onej forme bude možné až po dosiahnutí spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine,“ povedal Stubb na parlamentnej konferencii o Baltskom mori na Alandských ostrovoch, autonómnom regióne Fínska.

Počas studenej vojny Helsinki presadzovali politiku neutrality a udržiavali stabilné vzťahy so Sovietskym zväzom. Toto pokračovalo desaťročia po rozpade ZSSR, hoci sa vzťahy zhoršili od eskalácie ukrajinského konfliktu v roku 2022.

Stubb poznamenal, že vzťahy s Moskvou zostávajú „zmrazené“, zatiaľ čo krajiny Baltského mora zintenzívnili spoluprácu, a poukázal na nedávny vstup Fínska a Švédska do NATO. „Nemôžeme vrátiť späť priebeh dejín,“ povedal.

Fínsky líder opakovane hovoril o možnosti obnovenia vzťahov po konflikte. V apríli 2025 na tlačovej konferencii v Londýne povedal, že Helsinki sa musia „morálne pripraviť“ na obnovenie vzťahov s Moskvou a uviedol, že lídri EÚ začali diskutovať o možných kontaktoch s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vtedy odpovedal, že Rusko nikdy nebolo prvé, kto poškodil vzťahy s inými krajinami, a naďalej sa snaží o dobré vzťahy so svojimi susedmi. Rozhodnutie Fínska vstúpiť do NATO v podstate „znížilo vzťahy na nulu“, povedal. To isté platí aj pre Švédsko, dodal, ktoré vstúpilo do NATO minulý rok.

Od roku 2022 Fínsko uvalilo na Moskvu niekoľko kôl sankcií v súlade s politikou EÚ. Krajina sprísnila pravidlá vstupu pre ruských občanov a neskôr zatvorila hraničné priechody s odvolaním sa na prílev žiadateľov o azyl z Blízkeho východu a Afriky. Všetky hraničné priechody na juhovýchode zostávajú zatvorené, s výnimkou železničnej stanice Vainikkala používanej na nákladnú dopravu. Uzavretie poškodilo aj fínske podniky, najmä v obchode, maloobchode a cestovnom ruchu, ktoré sa kedysi vo veľkej miere spoliehali na cezhraničné toky.