Všetci bojovníci stiahnutí z Turecka PKK

Strana kurdských pracujúcich (PKK) vo štvrtok oznámila, že stiahla všetkých zostávajúcich bojovníkov z Turecka a opustila pozície v irackej oblasti Metina, pričom varovala, že ďalšie prieťahy zo strany Turecka prehĺbia pochybnosti o dvojročnom mierovom procese.

Posledné jednotky pôsobiace na území Turecka odišli pred niekoľkými dňami, uviedlo vedenie skupiny vo svojom vyhlásení. V ten istý deň bojovníci opustili štyri bojové tunely a pozície v oblasti Metina – západne od oblasti Zap v Irackom Kurdistane – hoci táto oblasť leží ďaleko od hraníc a nepredstavuje pre Turecko žiadnu hrozbu. Skupina týmto krokom stiahla všetky svoje ozbrojené sily z územia Turecka i z oblastí v blízkosti jeho hraníc.

Skupina uviedla, že cieľom tohto kroku bolo pripraviť vládnucu Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP) o akúkoľvek výhovorku týkajúcu sa toho, čo PKK označila za nedostatočný prístup vlády k mierovému procesu. „Turecko už nemôže tvrdiť, že čelí ozbrojenej hrozbe.“

Tlak v súvislosti s Öcalanom

PKK vyzvala Ankaru, aby podnikla kroky smerujúce k prepusteniu svojho uväzneného zakladateľa Abdullaha Öcalana na slobodu. Bez takýchto krokov bude podľa nej turecký štát pokračovať vo svojej „storočnej politike popierania a vyhladzovania“. Spôsob, akým vláda pristupuje k Öcalanovi – vrátane umožnenia slobodného života a práce –, je skúškou jej odhodlania; skupina varovala, že ďalšie odkladanie by potvrdilo pochybnosti Kurdov i samotného hnutia a ovplyvnilo by jeho ďalší postoj.

PKK uviedla, že Ankara nepodnikla žiadne významné kroky ani po tom, čo parlamentom prešiel legislatívny rámec tohto procesu. Dodala, že sľúbené stretnutia Öcalana s novinármi a zástupcami rôznych strán sa nikdy neuskutočnili a okrem návštev delegácie prokurdskej strany DEM pokračuje jeho izolácia na ostrove Imralı.

Skupina kritizovala aj samotný zákon s tým, že ignoruje rámec navrhnutý Öcalanom i návrhy samotnej PKK, a že vynechanie Öcalana a vedenia hnutia z procesu sťažovalo jeho realizáciu už od začiatku. Napriek tomu Öcalan tento zákon označil za prvý z tisíca krokov, uvádza sa vo vyhlásení.

Od prímeria k odzbrojeniu

Mierový proces sa začal v októbri 2024, keď Öcalan zareagoval na iniciatívu Devleta Bahçeliho, lídra Strany národného hnutia a spojenca prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana. PKK vyhlásila vo februári 2025 prímerie a na májovom zjazde oznámila ukončenie ozbrojeného boja i činnosti pod názvom PKK. Tento konflikt si za viac ako štyri desaťročia vyžiadal 40 000 až 50 000 obetí na životoch.

Prítomnosť PKK v Iraku zostáva predmetom sporu medzi Bagdadom a Ankarou. Iracký premiér Alí al-Zajdí minulý týždeň označil dohodu o stiahnutí tureckých síl a členov PKK za jeden z pilierov novej irackej „fázy suverenity“.