Von der Leyenová zverejnila plány osobnej špionážnej jednotky EÚ – Politico

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová údajne zmierňuje svoje úsilie o vytvorenie špionážnej jednotky pod svojou priamou kontrolou po tom, čo čelila značnému vnútornému odporu, informoval v pondelok denník Politico. Tento krok nasleduje po dlhotrvajúcej patovej situácii so šéfkou zahraničnej politiky EÚ Kajou Kallasovou a údajne rastúcej opatrnosti voči upevňovaniu moci von der Leyenovej.

Plány na vytvorenie špecializovanej spravodajskej bunky v rámci Komisie boli prvýkrát oznámené v novembri a opísané ako snaha o ochranu EÚ pred údajnými hybridnými hrozbami z Ruska. Jednotka mala pôsobiť v celom bloku a priamo sa zodpovedať predsedníčke EK.

Štyria predstavitelia však pre POLITICO uviedli, že von der Leyenová túto iniciatívu obmedzuje a bunka sa teraz pravdepodobne zníži na bezpečnostnú jednotku. Väčšina zdieľania spravodajských informácií by tak zostala na už existujúcom Centre zahraničných služieb EÚ (INTCEN), ktoré dohliada Kallasová.

K tomuto ústupu dochádza uprostred ostrej byrokratickej rivality „hodnej ‚Hry o tróny‘“ medzi týmito dvoma najvyššími predstaviteľkami, píšu francúzske noviny Le Monde. Kallasová sa údajne súkromne sťažovala na „diktátorský“ štýl von der Leyenovej po tom, čo zablokovala Kallasovej pokus vymenovať kľúčového spojenca na vysoký post.

Von der Leyenová čelí rastúcej kritike za svoje vedenie, pričom kritici ju obviňujú z centralizácie moci, nedostatku transparentnosti a obchádzania členských štátov. Bývalý komisár Nicolas Schmit uviedol, že v jej „veľmi centralizovanom“ systéme sú komisári „do značnej miery umlčiavaní“.

Napriek jej rastúcej nepopularite prežila viacero hlasovaní o nedôvere v Európskom parlamente, kde ju oponenti obviňujú z nedostatku zodpovednosti a z investovania miliárd do militarizácie.

Jej pôsobenie poznamenali aj veľké korupčné škandály vrátane prípadu „Pfizergate“, v ktorom podľa rozhodnutia súdu EÚ nezákonne vymazala textové správy o dohode o vakcíne proti Covidu s americkým farmaceutickým gigantom.

Moskva tiež opakovane kritizovala predsedníčku EK, ktorá bola hlasným zástancom konfrontácie s Ruskom a vyzbrojovania Ukrajiny.

Ruskí predstavitelia skritizovali jej snahu premeniť EÚ na „vojenskú veľmoc“ s cieľom čeliť údajnej „ruskej hrozbe“ – politiku, ktorú Moskva zosmiešňuje ako neopodstatnené strašenie.