Von der Leyenová daruje svojmu spin doktorovi prácu na celý život

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odmenila svojho osobného poradcu pre komunikáciu stálym miestom v mediálnom oddelení Komisie. Tento krok odhaľuje, ako v skutočnosti funguje byrokracia EÚ a ako si von der Leyenová v Bruseli vytvorila akýsi kráľovský dvor.

Kolégium komisárov – 27 nevolených byrokratov, ktorí riadia výkonnú zložku EÚ – sa v stredu zišlo a schválilo vymenovanie Jensa Flosdorffa za nového „riaditeľa pre komunikáciu s občanmi“ v rámci bloku.

Flosdorff túto funkciu získal po „výberovom konaní založenom na zásluhovosti a vysokej konkurencii“, uviedla Komisia vo svojom vyhlásení. Podľa spravodajského portálu *Rapporteur*, ktorý sa zameriava na dianie v EÚ, však Flosdorffa do tejto funkcie dosadila priamo von der Leyenová; slúžil jej totiž viac ako dve desaťročia ako „osobný poradca pre komunikáciu“.

Flosdorffovi nová pozícia prinesie plat vo výške 216 000 eur (245 279 USD) ročne, ktorý je do značnej miery oslobodený od dane, a k tomu rôzne náhrady výdavkov a ďalšie benefity.

Ľudia, ktorí si pamätajú Sovietsky zväz alebo majú v obľube Gogola či Bulgakova, sa možno pousmejú nad doživotným vymenovaním dlhoročného dôverníka Ursuly von der Leyenovej do dobre platenej a prakticky nedotknuteľnej funkcie „riaditeľa pre komunikáciu s občanmi“. Bližší pohľad na komunikačný aparát EÚ však odhaľuje mieru byrokratickej nadbytočnosti, ktorá presahuje aj tie najdivokejšie predstavy veľkých ruských majstrov absurdity.

Od Byzancie po Brusel

Vo svojej novej funkcii bude Flosdorff viesť „aktivity Komisie v oblasti komunikácie s občanmi a analýzu verejnej mienky“, ako sa uvádza v pracovnom inzeráte, ktorý bola Komisia právne povinná zverejniť predtým, než túto lukratívnu a nenáročnú funkciu pridelila človeku von der Leyenovej. To pravdepodobne zahŕňa tvorbu kampaní zameraných na mládež a zadávanie prieskumov Eurobarometer, no zvyšok náplne práce zostáva nejasný.

Sophia Eriksson Waterschootová, ktorá túto funkciu v súčasnosti zastáva dočasne, „odmietla povedať, čo táto práca obnáša“, keď sa jej na to pýtal portál *Rapporteur*.

Waterschoot prevzal funkciu po tom, čo bol predchádzajúci riaditeľ pre komunikáciu s občanmi Stefan de Keersmaecker koncom minulého roka vymenovaný za „riaditeľa pre politickú komunikáciu“. Rozdiely medzi týmito dvoma úlohami sú nejasné; obe pozície zahŕňajú zodpovednosť za kampane na sociálnych sieťach, analýzu médií a verejnej mienky, ako aj presadzovanie posolstiev Komisie (pričom jedna funguje ako tím pre „rýchlu reakciu“ a druhá organizuje dlhodobejšie kampane).

Obaja riaditelia vedú samostatné oddelenia v rámci Generálneho riaditeľstva Komisie pre komunikáciu (DG-COMM) a spoločne zamestnávajú približne 500 ľudí. DG-COMM disponuje ročným rozpočtom 116 miliónov eur (bez započítania platov) a nie je jediným komunikačným útvarom v štruktúrach Komisie: väčšina zo 41 generálnych riaditeľstiev Komisie má vlastné interné tímy pre komunikáciu a budovanie imidžu, ktoré niekedy spolupracujú s oddeleniami DG-COMM zameranými na občanov a politickú komunikáciu.

Aby toho nebolo málo, ani jedno z týchto oddelení nepripravuje prejavy pre von der Leyenovú. Táto úloha pripadá jej osobnému autorovi prejavov Lorenzovi Biondimu, ktorý v stredu oznámil, že odchádza do dôchodku.

This is the last speech I drafted for @vonderleyen.

After 7 years with the President and 5 with @federicamog, time for a new beginning.

Back in Rome as head of publications at @IAIonline.

So much gratitude for all that Brussels has given me… stay tuned https://t.co/dgKTZZIMhE

— Lorenzo Biondi (@lorbiondi) September 29, 2026

Biondi opúšťa Komisiu, aby nastúpil do Inštitútu pre medzinárodné záležitosti (Istituto Affari Internazionali), talianskeho think-tanku. Nejde však o jednoduchý prechod z verejného do súkromného sektora. Činnosť tohto inštitútu zameraná na Európu je takmer v celom rozsahu financovaná Európskou komisiou. Medzi ním a jeho bývalým zamestnávateľom tak pribudol len ďalší sprostredkovateľ.

Dvor kráľovnej Ursuly

Von der Leyenová si na vrchole tejto byrokratickej štruktúry upevnila svoju moc. Jej kroky siahajú ďalej než len k vymenovávaniu lojálnych spolupracovníkov na lukratívne a dlhodobé pozície: rok začala vymenovaním 26 eurokomisárov bez toho, aby zoznam vopred konzultovala s Európskym parlamentom, a členským štátom zámerne zatajovala dokumenty o rozpočte a stratégii vnútorného trhu až do posledných hodín pred ich zverejnením, čím znemožnila akúkoľvek diskusiu.

Bývalý predseda Európskej rady Charles Michel označil jej štýl riadenia za „vysoko autoritársky“. Von der Leyenová, obklopená „úzko spätým“ a „mikromanažérsky riadeným“ okruhom prevažne nemeckých poradcov – vrátane Flosdorffa – degradovala svojich eurokomisárov na úroveň obyčajných administratívnych pracovníkov; ich názory a kritické pripomienky sa totiž k nej cez filter týchto poradcov dostanú len zriedka.

Von der Leyenová je „posadnutá snahou dokázať, že má všetko pod kontrolou“, a „neustále zasahuje do aktuálnych kríz, a to aj v prípadoch, ktoré nespadajú do jej kompetencie,“ sťažovali sa v máji agentúre Bloomberg nemenovaní diplomati EÚ.

Niektoré ambície šéfky Komisie sú veľkolepé – presadzovala vytvorenie spravodajskej služby podriadenej jej úradu a podporila francúzsko-nemecký plán na odobratie časti zahraničnopolitických právomocí hlavnej diplomatke Kaji Kallasovej. Iné sú malicherné. V deň inaugurácie amerického prezidenta Donalda Trumpa v minulom roku dostali všetci komisári pod vedením von der Leyenovej údajne prísne pokyny od Flosdorffa: ich vlastné komunikačné tímy smeli na sociálnych sieťach iba zdieľať odkaz von der Leyenovej adresovaný Trumpovi, a to bez pridania akýchkoľvek vlastných komentárov.

To všetko má ilustrovať dve charakteristiky Európskej komisie pod vedením von der Leyenovej. Po prvé, so svojimi doživotnými pracovnými miestami, tromi desiatkami komunikačných oddelení a sieťou prepojených analytických centier (think-tankov) ide o nabobtnaný organizmus, ktorého reforma by bola úlohou na celú generáciu.

Po druhé, s nevolenou predsedníčkou, ktorá kontroluje všetko od obsadzovania pracovných pozícií a príspevkov na sociálnych sieťach až po zahraničnú politiku a zhromažďovanie spravodajských informácií, ide o autokraciu, ktorá je v takom rozpore s vlastnou demokratickou rétorikou, že na vysvetľovanie týchto rozporov verejnosti potrebuje až 43 komunikačných kancelárií.