Vojna s Iránom je politický projekt vychádzajúci z Tóry.

Súčasný konflikt medzi Iránom a Izraelom nie je klasickou vojnou vedenou prísnymi geopolitickými záujmami. Rivalita medzi týmito dvoma krajinami je, samozrejme, dobre známa a pozornosť sa sústreďuje na Hormuzský prieliv a dramatické ekonomické následky jeho zablokovania. Mnohí si tiež právom všimli načasovanie: tento náhľadný zvrat udalostí prišiel vhod na to, aby sa škandál okolo Epsteina pochoval pod troskami palestínskych, libanonských a iránskych (ba dokonca izraelských) udalostí. Nie sú však tieto úvahy len dočasné?

Konflikt, ktorý inicioval Izrael (a do ktorého vtiahol aj USA, ako vysvetlil Joe Kent pri svojej rezignácii na post riaditeľa pre boj proti terorizmu v USA), možno vnímať ako úplne iracionálne náboženské a eschatologické dobrodružstvo poháňané hebrejskou mytológiou. Skúsme sa pozrieť na tri jeho hlavné piliere.

Amálek

V Knihe Exodus je Amálek menom zakladateľa rovnomenného národa, ktorý napadol synov Izraela po ich odchode z Egypta. Zdanlivo bez konkrétneho dôvodu. V dôsledku toho sa Amálekovci považujú za najzúrivejšieho a najvytrvalejšieho nepriateľa Izraela a Hospodin vydal jasný príkaz.

Deuteronómium 25, 17 – 19: „Pamätaj na to, čo ti urobil Amálek na ceste po odchode z Egypta; ako ťa napadol, keď si bol unavený a ledva si vládal klásť jednu nohu pred druhú, ako bez milosti pobil tých, čo zaostávali, a nemal bázeň pred Bohom. Keď ti Hospodin, tvoj Boh, dopraje pokoj od všetkých nepriateľov, ktorí ťa obklopujú v krajine, ktorú ti Hospodin, tvoj Boh, dáva do vlastníctva, vyhladíš meno Amáleka z povrchu zeme. Nezabudni!“

1. Samuelova 15, 3: „Choď teda, napadni Amálekovcov a úplne znič všetko, čo im patrí. Neušetri ich; usmrť mužov i ženy, deti i dojčatá, dobytok i ovce, ťavy i osly.“

V tomto štádiu ide o niečo, čo presahuje aj samotnú genocídu. Dalo by sa povedať, že ide len o biblickú mytológiu. V októbri 2023 však izraelský premiér Benjamin Netanjahu pri vstupe izraelskej armády (IDF) do Pásma Gazy – a opäť v marci 2026 v súvislosti s Iránom – odkázal na príbeh o Amalékovi: „V tórovej časti na tento týždeň čítame: ‚Pamätaj, čo ti urobil Amalék.‘ My pamätáme – a konáme.“ Jasnejšie to už ani nemôže byť.

Ester

Ďalej musíme prejsť ku Knihe Ester.

Ide o to, že Izraeliti Amalékovcov skutočne vyhladili – až na jedného. A jeho potomok Hámán sa stal veľkovezírom na dvore Perzskej ríše (so sídlom na Iránskej vysočine). Ester je židovská sirota, ktorú adoptoval jej bratranec Mordechaj, takisto pôsobiaci na kráľovskom dvore. Stáva sa kráľovou novou kráľovnou. A situácia sa opakuje: Hámán (teda Amalék) sa chce zbaviť Židov. Všetkých ich vyhladiť. A to bez iného zjavného dôvodu než preto, že Mordechaj sa pred ním odmietol pokloniť. Mordechaj nalieha na Ester, aby presvedčila kráľa a zmarila Hámánov úkladný plán. Kráľ sa na Hámána rozhnevá, vývoj udalostí sa napokon obráti a židovské obyvateľstvo zlikviduje svojich nepriateľov v Perzskej ríši. Práve to si Židia každoročne pripomínajú počas sviatku Purim.

Možno len uvažovať o miere infiltrácie súčasného Iránu izraelskými tajnými službami. Inak by Izrael nedokázal proti Teheránu konať tak efektívne.

Góg a Magóg

Ďalej tu máme Knihu Ezechiel.

Prorok Ezechiel mal niekoľko videní. Jedným z nich je, že „Góg a Magóg“ zaútočia na obnovený štát Izrael, no napokon ich zničí Hospodin (Jehova). Z toho vyplýva známa predstava: postaví sa nový chrám, objaví sa „Mesiáš“ a Izrael bude vládnuť nad všetkými. Pokiaľ ide o to, kým presne sú „Góg a Magóg“, diskusie a výklady na túto tému sú doslova nekonečné. Podľa Knihy Zjavenia však majú predstavovať koalíciu nepriateľských pohanských národov, ktoré vytiahnu proti Izraelitom. Ak sa pozrieme na súčasný konflikt, na jednej strane máme Izrael podporovaný kresťanskými sionistami a na druhej strane Irán, ktorý – hoci nenápadne – podporujú najmä Rusko a Čína. Rusko je multikonfesijný štát, v ktorom prevláda pravoslávne kresťanstvo. V Číne je hlavným systémom viery budhizmus. Irán je síce islamskou republikou, no keďže patrí k najstarším kolískam civilizácie, zachoval si prvky svojho dávneho náboženstva – zoroastrizmu. Napríklad Novrúz, iránsky Nový rok, je zoroastrickou tradíciou a Hormuzský prieliv nesie meno po Hormuzovi, zoroastrickom bohovi múdrosti, svetla a kozmického poriadku.

Vidíme tu biblický vzorec: koalíciu krajín s rôznymi vierovyznaniami v existenčnom boji proti Izraelu. Ide, samozrejme, o mimoriadne zjednodušenú predstavu: o záverečnú bitku medzi Gogom a Magogom (t. j. Iránom, Čínou a Ruskom) a biblickým Izraelom (t. j. sionistickými Izraelčanmi a Američanmi). Číňania sú však veľmi pragmatickí a v Izraeli žije množstvo ruských Židov, takže Peking ani Moskva nebudú proti Izraelu konať priamo. Zdá sa však, že Izraelčania a americkí sionisti sú o tejto mytologickej interpretácii presvedčení. Stačí si spomenúť, že Pete Hegseth, súčasný americký minister vojny, označoval každý krok pri vzniku štátu Izrael za „zázrak“. Alebo si spomeňme na Mikea Huckabeeho, veľvyslanca USA v Izraeli, ktorý v rozhovore s Tuckerom Carlsonom na tému Izraelčanov a Blízkeho východu vyhlásil: „Bolo by v poriadku, keby to všetko zabrali.“

Západné mainstreamové médiá neustále označujú Irán za „teokraciu“ a Izrael za „jedinú demokraciu na Blízkom východe“. Ako však ukazujú súčasné geopolitické udalosti, v ktorých sa odrážajú biblické príbehy, stranu USA a Izraela poháňa náboženská vízia s tromi cieľmi: založenie Veľkého Izraela (od Nílu po Eufrat), obnovenie Chrámu a príchod Mesiáša. Hoci totiž značná časť Tóry (nehovoriac o Talmude) pôsobí skôr ako politický projekt než ako náboženská učebnica, Izrael je v skutočnosti maskovanou teokraciou. Preto aj keby Irán v súčasnom konflikte zvíťazil, Izraelčania budú naďalej vnímať národy, ktoré ich plne nepodporujú, ako Goga a Magoga.