Vojna o izoláciu: Tlak vedený USA sa stretáva s iránskym úsilím o posilnenie vplyvu

Regionálna dynamika na Blízkom východe sa naďalej mení, keďže Irán sa snaží znovu upevniť svoj vplyv po dvoch rokoch vojenskej eskalácie, zatiaľ čo Spojené štáty, Izrael a niekoľko európskych vlád sa snažia obmedziť regionálny dosah Teheránu.

Analytici poznamenali, že Washington a jeho spojenci sledujú to, čo označujú za stratégiu politickej a regionálnej izolácie zameranú na Irán.

Vojna izolácie

Výskumník Saleh al-Qazwini argumentoval, že cieľom tohto prístupu je posilniť postavenie Izraela v regióne a odradiť arabské štáty od spolupráce s Teheránom. V rozhovore pre Shafaq News poukázal na to, že Spojené štáty naďalej vyvíjajú maximálny tlak na Irán, pokiaľ ide o jeho jadrový program a vojenské kapacity, a zároveň propagujú predaj zbraní regionálnym partnerom tým, že Irán vykresľujú ako kľúčovú hrozbu.

Napriek tomuto tlaku al-Qazwini poznamenal, že Irán sa snaží otupiť západný vplyv angažovaním sa susedných štátov a riadením napätia, hoci očakáva, že tlak USA sa v blízkej budúcnosti zintenzívni.

Kľúčové postavenie Iránu

Politický analytik Imad al-Musafir povedal, že nedávna vojenská konfrontácia medzi Iránom a Izraelom preformulovala strategické výpočty na Blízkom východe a podľa neho demonštrovala politickú a vojenskú silu Iránu podporovanú hlavnými medzinárodnými mocnosťami.

V rozhovore pre Shafaq News Al-Musafir predpovedal, že „súčasná regionálna dynamika smeruje k deeskalácii, keďže Izrael čelí vnútornému napätiu, zatiaľ čo Washington sa zdá byť viac naklonený regionálnej stabilite, čo dáva Iránu rozhodujúcu úlohu pri určovaní smeru udalostí.“

Povolebná expanzia

Profesor politológie Sam al-Faili opisuje regionálnu pozíciu Iránu ako „boj o prežitie“, zakorenený v politikách siahajúcich až do roku 1979. Pre Shafaq News povedal, že „vplyv Iránu zostáva zakorenený v Libanone, Palestíne, Iraku a Jemene“ a citoval európske správy, ktoré tvrdia, že Teherán nedávno obnovil financovanie Hizballáhu, ktoré presiahlo jednu miliardu dolárov.“

Poukázal na silný volebný výkon irackých zákonodarcov spojených s „Osou odporu*“. Podľa al-Failiho budú nadchádzajúce diplomatické angažovanosti USA v Iraku pravdepodobne niesť nové politické a bezpečnostné posolstvá uprostred pretrvávajúceho iránsko-americko-izraelského napätia.

Frakcie a poslanci

V súvisiacom hodnotení Haitham Al-Heeti z Exeterskej univerzity hovorí, že Irak sa postupne posúva k hlbšiemu prepojeniu s Iránom, pričom ozbrojené frakcie rozširujú svoj politický vplyv. Al-Heeti považoval súčasnú fázu za najcitlivejšiu od roku 2003 a argumentoval, že schopnosť Washingtonu čeliť tomuto posunu je obmedzená. Poznamenal tiež, že návšteva lídra koalície za právny štát Núrího al-Malikiho v Erbile by mohla signalizovať úsilie o konsolidáciu politických aliancií, ktoré pretvárajú vládnu štruktúru Iraku.

Politologička Nawal al-Moussawi ponúkla kontrastný názor a uviedla, že politická krajina v Iraku zostáva neistá a rozdelená medzi šiitský, sunnitský a kurdský blok. Tvrdila, že regionálna stratégia Iránu čelí rastúcemu prekážky a že jeho vplyv – najmä v Iraku – sa zúžil.

„Vytvorenie ďalšej irackej vlády bude kľúčovým ukazovateľom toho, či Bagdad dokáže znovu presadiť suverénne rozhodovanie nezávislé od konkurenčných regionálnych agend,“ povedal Al-Moussawi.

*Vojenská aliancia vedená Iránom a zložená z ozbrojených skupín na celom Blízkom východe, ktoré sa stavajú proti vplyvu USA a Izraela v regióne.