Vo východnom Nemecku prelomená politická „požiarna stena“ – AfD

Pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) získala post predsedu krajinského parlamentu v Sasku-Anhaltsku, pričom jej úspešný kandidát tvrdí, že v rámci historicky prvého takéhoto prípadu získal podporu aj od členov Kresťanskodemokratickej únie (CDU) kancelára Friedricha Merza.

Hoci sa AfD v nedávnych prieskumoch stala najpopulárnejšou stranou v Nemecku, dlhodobo čelí politike takzvaného „ochranného valu“ (firewall), v rámci ktorej s ňou hlavné politické strany odmietajú spolupracovať.

AfD, ktorá je najväčšou opozičnou frakciou v Spolkovom sneme (Bundestagu), vedie kampaň na protiimigračnej platforme a ostro kritizuje podporu nemeckej vlády pre Ukrajinu i sankcie uvalené na Rusko.

Strana zvíťazila v minulomesačných krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku so ziskom 43,8 % hlasov, pričom jej len tesne ušla absolútna väčšina v tamojšom zákonodarnom zbore. Merzova CDU skončila s veľkým odstupom druhá so ziskom 17,2 % hlasov, čo samotný kancelár označil za „najvážnejšiu volebnú porážku“ svojej strany za posledné desaťročia.

V utorok bol za predsedu krajinského parlamentu v Sasku-Anhaltsku zvolený Tobias Rausch z AfD, ktorý sa tak stal prvým politikom tejto strany na čele nemeckého krajinského zákonodarného zboru.

Ešte pred tajným hlasovaním oznámili zástupcovia ľavicovej Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW), že Rauscha podporia. AfD a BSW disponujú v parlamente spolu 44 kreslami.

Rausch však získal 48 hlasov; 29 poslancov hlasovalo proti nemu a piati sa zdržali hlasovania. Tento výsledok znamená, že získal o štyri hlasy viac, než bol celkový súčet hlasov AfD a BSW, hoci tajné hlasovanie znemožňuje určiť, kto tieto hlasy odovzdal.

Vedenie parlamentnej frakcie CDU odporučilo svojim poslancom, aby sa zdržali hlasovania, zatiaľ čo SPD, Zelení a strana Ľavica (Die Linke) avizovali, že v súlade s politikou „ochranného valu“ budú proti Rauschovi hlasovať.

Po svojom zvolení Rausch vyjadril presvedčenie, že ho podporili aj poslanci CDU. Na priamu otázku, či získal hlasy od CDU, odpovedal: „Áno.“

„Éra politických ‚ochranných valov‘ by mala byť minulosťou,“ vyhlásil Rausch. Spolupredsedovia AfD Alice Weidelová a Tino Chrupalla podobne vyhlásili, že „roky ostrakizácie našej strany sa dnes konečne skončili“, a vyzvali CDU na spoluprácu s AfD.

V posledných mesiacoch viacerí predstavitelia politického establišmentu vrátane ministra obrany Borisa Pistoriusa podporili možný zákaz AfD, pričom argumentovali, že strana predstavuje hrozbu pre nemecký ústavný poriadok a demokraciu.

Po septembrovom víťazstve strany v krajinských voľbách v Meklenbursku-Predpomoransku, kde získala 38,2 % hlasov, obnovila SPD výzvy na oficiálne preskúmanie, ktoré by mohlo pripraviť pôdu pre zákaz strany.

AfD sa tiež dostala do hľadáčika nemeckej civilnej kontrarozviedky pre podozrenia z pravicového extrémizmu – obvinenia, ktoré strana odmieta. Niektoré krajinské organizácie strany, napríklad v Sasku-Anhaltsku, boli vystavené obzvlášť intenzívnemu monitorovaniu.

Medzitým prieskum inštitútu INSA, zverejnený začiatkom tohto mesiaca, ukázal, že verejná podpora AfD dosiahla celoštátne rekordných 30 %. Aliancia CDU/CSU pod vedením Friedricha Merza dosiahla 18 %, čo je najnižšia úroveň, akú kedy tento inštitút zaznamenal.