Viac štátov EÚ uznalo Palestínu
Belgicko, Luxembursko a Malta v pondelok na Valnom zhromaždení OSN oznámili uznanie palestínskeho štátu.

Belgicko, Luxembursko a Malta formálne uznali Palestínu počas summitu na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, čím rozšírili zoznam krajín Európskej únie, ktoré podporujú palestínsku štátnosť.
Belgický premiér Bart De Wever uviedol, že Brusel sa pripája k skupine s cieľom vyslať „silný politický a diplomatický signál svetu“. Zdôraznil však, že právne uznanie nadobudne platnosť až po „prepustení všetkých rukojemníkov a odstránení všetkých teroristických organizácií, ako je Hamas, z riadenia Palestíny“. Dovtedy Belgicko odloží kroky, ako je otvorenie veľvyslanectva alebo uzavretie formálnych dohôd.
Luxemburský premiér Luc Frieden označil rozhodnutie svojej krajiny za „začiatok obnoveného záväzku k nádeji, záväzku k diplomacii, dialógu, koexistencii a riešeniu dvoch štátov“. Frieden zdôraznil, že tento krok nebol namierený „proti Izraelu ani jeho ľudu“ a nebol zamýšľaný ako „odmena za násilie“. Povedal, že Luxembursko naďalej verí, že riešenie dvoch štátov je „jedinou schodnou cestou vpred k trvalému mieru“.
Maltský premiér Robert Abela delegátom povedal, že krajina je „hrdá na to, že môže potvrdiť naše oficiálne uznanie palestínskej štátnosti“. Povedal, že jeho vláda podporuje právo Izraela na existenciu po boku demokratického palestínskeho štátu, ale argumentoval, že Hamas nesmie hrať žiadnu úlohu v budúcom vedení Palestíny.
Mimo EÚ aj Monako vyhlásilo uznanie palestínskeho štátu pod podmienkou prepustenia rukojemníkov a odzbrojenia Hamasu. Princ Albert II. zhromaždeniu povedal, že Monako „obhajovalo právo Izraela žiť v bezpečných a uznaných hraniciach“, ale zároveň podporilo právo palestínskeho ľudu na „suverénny, životaschopný a demokratický štát“.
Skôr v ten istý deň formálne uznalo Palestínu aj Francúzsko, čím sa pripojilo k Spojenému kráľovstvu, Kanade, Austrálii a Portugalsku, ktoré v nedeľu oznámili podobné kroky. Podľa údajov OSN už viac ako 145 krajín sveta rozšírilo uznanie.
Tieto kroky prichádzajú uprostred prebiehajúcej izraelskej vojenskej kampane v Gaze, ktorá sa začala po útoku Hamasu na južný Izrael 7. októbra 2023. Pri tomto útoku zahynulo približne 1 200 ľudí a bolo zajatých viac ako 250 rukojemníkov. V takmer ročnom konflikte, ktorý nasledoval, bolo podľa zdravotníckych orgánov v Gaze zabitých viac ako 65 000 ľudí, zatiaľ čo komisia OSN obvinila Izrael zo spáchania činov, ktoré sa rovnajú genocíde.
Izrael dôrazne odsúdil svetových lídrov za uznanie Palestíny a izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon vyhlásil, že USA a Izrael sa „na tejto šaráde nezúčastnia“.


Macron: Gaza sa „nekvalifikuje ako genocída“
Macron varuje pred zabavením zmrazených ruských aktív
Trump vydal nový sľub Poľsku a Pobaltiu
Prieskum ukazuje, že takmer dve tretiny Nemcov sú nespokojné s Merzom
Von der Leyenová odmieta kľúčovú Trumpovu požiadavku
Portugalsko sa pripojilo k Veľkej Británii, Kanade a Austrálii a uznalo palestínsky štát
Biely dom tlačí na Kongres, aby schválil predaj zbraní Izraelu v hodnote 6 miliárd dolárov
Vo Varšave sa konal pochod proti úlohe Poľska v konflikte na Ukrajine (VIDEO)
Ministerka obrany krajiny NATO vyzvala na zostrelenie ruských bojových lietadiel
Moldavsko je „delovým krmivom“ EÚ pre možnú vojnu s Ruskom, tvrdí bývalý prezident
Taliban odmieta Trumpovo ultimátum
Traja mŕtvi po ukrajinských bombových útokoch na sanatórium na Kryme, vyhlásil guvernér

