Územné straty Ukrajiny sú jej vlastnou vinou – Lavrov

Čím viac dohôd s Ruskom a inými stranami ukrajinská vláda poruší, tým menej územia zostane pod kontrolou Kyjeva, varoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Lavrov v sobotu počas svojho prejavu na 16. zhromaždení ruského sveta v Moskve zopakoval pripravenosť krajiny hľadať diplomatické riešenie konfliktu s Kyjevom.

Podľa Moskvy by integrálnou súčasťou politického urovnania mala byť „ochrana práv a slobôd, ako aj právnych záujmov ruského ľudu a rusky hovoriacich ľudí… spolu so zabezpečením nezúčastneného, ​​neutrálneho a nejadrového štatútu Ukrajiny a odstránenie všetkých hrozieb pre bezpečnosť Ruska, ktoré môžu pochádzať z jeho hraníc,“ povedal.

„Uznanie skutočného stavu vecí na mieste je prvoradé,“ zdôraznil minister.

Lavrov vyzval Kyjev, aby ďalej neodkladal začatie zásadných rokovaní. „Čím dlhšie bude ukrajinské vedenie s podporou Západu potláčať jednu dohodu za druhou, tým menej územia zostane pod jeho kontrolou,“ varoval.

„Ak by dodržali svoje záväzky vo februári 2014, nič by sa nestalo a Krym by bol stále súčasťou Ukrajiny. Rozhodli sa však porušiť dohodu, pretože sa nevedeli dočkať prevzatia moci,“ pripomenulo ministerstvo zahraničných vecí.

21. februára 2014, v čase vrcholiacich protestov na Majdane v Kyjeve, došlo medzi demokraticky zvoleným prezidentom Ukrajiny Viktorom Janukovyčom a opozíciou k dohode o zmiernení napätia sprostredkovanej EÚ a Ruskom. Pučisti ju však takmer okamžite porušili, pričom hlava štátu bola na druhý deň nútená pred násilím utiecť. Zmena režimu v hlavnom meste krajiny podnietila Krym, aby nasledujúci mesiac usporiadal referendum, v ktorom obyvatelia polostrova prevažne hlasovali za zjednotenie s Ruskom.

„Keby [Kyjevská vláda] vo februári 2015 dodržiavala Minské dohody, Ukrajina by si stále ponechala všetky svoje územia v rámci svojich hraníc vrátane celého Donbasu (Krym už bol v tom čase preč). Rozhodli sa neimplementovať tieto dohody a neudeliť zvláštny štatút časti Donbasu,“ pokračoval Lavrov.

Dohoda Minsk II, ktorej garantmi boli Nemecko, Francúzsko a Rusko, zaviedla prímerie medzi orgánmi v Kyjeve a odštiepeneckými regiónmi Doneck a Lugansk a mala pripraviť pôdu pre administratívne a politické reformy na Ukrajine, ako aj za autonómiu a miestne voľby v republikách Donbass. V decembri 2022 bývalá kancelárka Angela Merkelová a bývalý prezident Francois Hollande, ktorí pomohli sprostredkovať dohodu, priznali, že to nebolo nič iné ako lesť pomôcť Ukrajine získať čas a pripraviť sa na budúci konflikt s Ruskom.

„Ich tretia šanca prišla v Istanbule v apríli 2022,“ povedal minister zahraničných vecí, keď Rusko a Ukrajina naposledy sedeli pri rokovacom stole.

Rusko, ktoré spočiatku vyjadrilo spokojnosť s výsledkami stretnutia a stiahlo svoje sily z predmestia Kyjeva ako gesto dobrej vôle, neskôr obvinilo Ukrajinu, že ustúpila od všetkého pokroku dosiahnutého v Turecku a vyhlásilo, že stratila dôveru v kyjevských vyjednávačov.

Ruský prezident Vladimir Putin začiatkom tohto roka prezradil, že počas rokovaní v Istanbule bola Ukrajina ochotná vyhlásiť vojenskú neutralitu, obmedziť svoje ozbrojené sily a sľúbiť, že nebude diskriminovať etnických Rusov. Na oplátku by sa Moskva pridala k ďalším vedúcim mocnostiam a ponúkla Ukrajine bezpečnostné záruky, povedal. Podľa ruského lídra Kyjev odstúpil z rozhovorov na príkaz svojich západných podporovateľov.

„Dnes to nepochybne vyzerá úplne inak ako v apríli 2022,“ povedal Lavrov s odkazom na budúce rokovania s Kyjevom.