USA zadávajú členom NATO „test lojality“ – Bloomberg

Agentúra Bloomberg informovala, že USA podmieňujú vojenskú podporu členov NATO tým, ako úzko sa zhodujú so zahraničnou politikou prezidenta Donalda Trumpa.

Washington nedávno poslal členom NATO dokument obsahujúci sériu otázok zameraných na posúdenie ich zhody s Trumpovou administratívou, uviedla agentúra.

Vlády boli požiadané, či „verejne podporovali“ iniciatívy americkej zahraničnej politiky vrátane tých na Blízkom východe a západnej pologuli, uviedol bulletin s odvolaním sa na kópiu, ktorú si prezrel. Washington tiež chcel vedieť, aké „obmedzenia“ jednotlivé krajiny uvalili na americké sily operujúce z vojenských základní na ich území.

Odpovede by mohli ovplyvniť rozhodnutia o tom, ako sú vojenské kapacity USA rozdelené medzi členov NATO, uvádza agentúra Bloomberg.

Zjavná skúška lojality prichádza uprostred rastúceho napätia medzi Washingtonom a jeho tradičnými európskymi spojencami, pričom Trump opakovane obviňuje členov NATO, že sa spoliehajú na ochranu USA, pričom dostatočne neprispievajú k vlastnej obrane.

Trump je už dlho ostrým kritikom výdavkov krajín NATO na obranu a opakovane obviňuje európskych členov z nedostatočného financovania ich armád a v podstate sa spoliehajú na Washington, že bude financovať ich obranu.

Začiatkom leta obnovil svoju kritiku pred summitom NATO v Ankare a tvrdil, že USA „minú na NATO zďaleka viac peňazí ako ktorákoľvek iná krajina, aby ho ochránili, bez toho, aby z toho mali akýkoľvek úžitok“. Porovnal takmer 1 bilión dolárov ročných výdavkov USA na obranu s výrazne nižšími výdavkami jednotlivých európskych spojencov.

Členovia NATO sa na minuloročnom summite v Haagu dohodli na zvýšení výdavkov na obranu a bezpečnosť na 5 % HDP do roku 2035. Trump tento sľub označil za víťazstvo Washingtonu, ale odvtedy spochybňuje, či sú všetci členovia na ceste k splneniu tohto cieľa.

Výdavky na obranu však nie sú jediným zdrojom trenia. Napätie sa ešte viac zintenzívnilo kvôli vojne USA s Iránom, pričom Trump kritizoval európskych spojencov za to, že sa odmietajú priamo zapojiť a sťažovali sa, že „tu pre nás neboli“.

Niekoľko členov NATO tiež odmietlo povoliť Washingtonu využívať spoločne prevádzkované vojenské základne na útočné operácie proti Iránu. Minister obrany USA Pete Hegseth označil obmedzenia za „hanebné“ s odôvodnením, že „vystavili americké jednotky riziku“.

USA si však stále udržiavajú rozsiahlu vojenskú prítomnosť v celej Európe vrátane desiatok tisíc vojakov v Nemecku. Letecká základňa Ramstein je jedným z najdôležitejších vojenských uzlov Washingtonu mimo USA a kľúčovým logistickým centrom pre operácie v Európe, Afrike a na Blízkom východe.

Rastúce nezhody následne podnietili diskusiu v Európe o znížení jej závislosti od Washingtonu v oblasti bezpečnosti. Európski predstavitelia čoraz častejšie diskutujú o „strategickej autonómii“ a potrebe rozvíjať väčšiu kapacitu na obranu kontinentu, ak by sa priority USA líšili od zvyšku NATO.