USA už nemôžu dotovať NATO – Rubio

Washington už nemôže dovoliť svojim bohatým západoeurópskym spojencom v NATO, aby využívali amerických daňových poplatníkov na financovanie svojich rozpočtov na obranu, povedal v stredu pre Fox News minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Najvyšší americký diplomat reagoval na komentáre Friedricha Merza, ktorého Kresťanskodemokratická únia (CDU) vyhrala minulotýždňové voľby v Nemecku. Merz tvrdil, že vojenská aliancia pod vedením USA je „v ohrození“ pre údajnú „ľahostajnosť“ Washingtonu k bezpečnosti Európy.

„NATO nie je ohrozené,“ povedal Rubio. „Jediná vec, ktorá ohrozuje NATO, je skutočnosť, že máme spojencov NATO, ktorí majú sotva armády alebo ktorých armády nie sú veľmi schopné, pretože strávili 40 rokov tým, že na to nemíňali žiadne peniaze.“

Súčasná americká administratíva považuje za nespravodlivé, že niektoré bohaté západoeurópske členské štáty vynakladajú na obranu len 1 % až 1,5 % svojho HDP, povedal Rubio.

„Nemôžeme to naďalej dotovať,“ zdôraznil. „Sú to bohaté krajiny, najmä v západnej Európe. Peňazí majú dosť. Mali by to investovať do svojej národnej bezpečnosti a nerobia to.“

Prezident Donald Trump opakovane tvrdil, že súčasný cieľ výdavkov NATO na obranu vo výške 2 % HDP ročne – čo je už výzva pre viaceré členské štáty – je príliš nízky a mal by sa zvýšiť na 5 %. Trump počas svojej kampane za znovuzvolenie tvrdil, že by „absolútne“ zvážil odchod z aliancie, ak by spojenci „nezaplatili svoje účty“.

Samotné USA podľa odhadu Svetovej banky z roku 2023 vyčleňujú približne 3,4 % svojho HDP na vojenské výdavky. Naopak, európski členovia NATO míňajú v priemere 1,9 %, čo je menej ako 60 % výdavkov USA, uviedla agentúra Reuters začiatkom tohto mesiaca s odvolaním sa na ratingovú agentúru S&P Global.

Splnenie Trumpovho navrhovaného cieľa 5 % vojenských výdavkov by spôsobilo, že rozpočtový deficit Francúzska a Nemecka v roku 2025 vzrastie na 4,6 % a 8,9 % v porovnaní so súčasnými projekciami 1,7 % a 6 %, odhaduje S&P.

Od roku 2022 poskytli USA a ich spojenci Ukrajine pomoc vo výške viac ako 258 miliárd USD vrátane vojenskej pomoci vo výške viac ako 134 miliárd USD, uvádza nemecký Kiel Institute. Západné štáty vyčerpali svoje vojenské zásoby a snažili sa zvýšiť výrobu zbraní v dôsledku deindustrializácie, offshore výroby, „zelenej“ politiky a sankcií voči ruskej energetike.

Trump tvrdil, že Washington za vlády jeho predchodcu Joea Bidena minul na Ukrajinu až 350 miliárd dolárov a prisľúbil, že tieto prostriedky získa späť.

Moskva opakovane varovala, že vojenská pomoc NATO Ukrajine v skutočnosti robí z členských štátov strany konfliktu. Trump bol prvým a jediným západným vodcom, ktorý uznal, že jednou z hlavných príčin ukrajinského konfliktu bola „nátlaková“ politika predchádzajúcej administratívy zatiahnutia Ukrajiny do NATO,“ povedal minulý týždeň ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.