USA uprednostňujú iránske ústupky pred zmenou režimu, vyhlásil americký zákonodarca

Špekulácie o bezprostrednom pozemnom vylodení na iránskom ostrove Charg by sa mali brať zdržanlivo, uviedol v sobotu americký zákonodarca, ktorý naznačil, že súčasný prístup Washingtonu sa naďalej zameriava na získanie ústupkov od Teheránu, a nie na snahu o zvrhnutie jeho systému.

V rozhovore pre Shafaq News Rob Arlett, bývalý predstaviteľ volebnej kampane amerického prezidenta Donalda Trumpa, opísal ostrov Charg ako ekonomický tlakový bod, ktorý Washington vníma ako prostriedok na oslabenie vojenskej pozície a vyjednávacej sily Iránu.

Poukázal na to, že stratégia USA sa netočí okolo využívania energetických aktív ako priameho nástroja na vyvíjanie tlaku na Čínu a dodal, že akýkoľvek vplyv na čínsku energetickú bezpečnosť by bol pravdepodobne skôr nezamýšľaným dôsledkom ako primárnym cieľom.

„Širší regionálny rozmer odráža kalibrovaný prístup,“ poznamenal a odmietol názor, že Izrael presadzuje politiku zameranú na vyčerpanie štátov Perzského zálivu popri Iráne. Dostupné náznaky naznačujú, že dôraz zostáva na narušenie siete iránskeho vplyvu v celom regióne, a nie na zacielenie na krajiny Perzského zálivu ako paralelné ciele.

Arlett ďalej poznamenal, že štáty Perzského zálivu znášajú dopad eskalácie, pričom ako dôkaz svojej zraniteľnosti v súčasnom prostredí uviedol ich verejné odsúdenie iránskych útokov na regionálnu infraštruktúru.

Pri hodnotení pravdepodobnej iránskej reakcie varoval, že akýkoľvek útok na ostrov Charg by mohol vyvolať širokú asymetrickú reakciu vrátane zintenzívnenia raketovej a bezpilotnej činnosti na viacerých frontoch, pokusov o narušenie námornej dopravy v Hormuzskom prielive a zvýšeného tlaku zo strany spojeneckých skupín v Červenom mori, spolu s potenciálnym zameraním sa na energetickú a odsoľovaciu infraštruktúru v krajinách Perzského zálivu.

Napriek týmto rizikám Arlett trval na tom, že prístup USA sa naďalej zameriava na „nátlakovú zmenu správania“ s cieľom obmedziť iránske jadrové a raketové programy a obmedziť regionálne hrozby, a nie na otvorené presadzovanie kolapsu režimu.

Okrem toho uznal, že trvalý tlak na iránske vedenie a ropnú infraštruktúru by mohol vyvolať vnútorné napätie, čo by mohlo časom prispieť k postupnej nestabilite a štrukturálnemu oslabeniu.