USA sa vyhrážajú Iraku ohľadom toho, kto riadi krajinu

USA varovali Irak pred možnými ekonomickými dôsledkami, ak sa bývalý premiér Núrí Málikí vráti k moci, informovala v utorok agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje.

Minulý mesiac iracký šiitský blok v parlamente nominoval 75-ročného Málikího, ktorého Washington považuje za príliš blízkeho Iránu, na tretie funkčné obdobie, čo pravdepodobne zabezpečí jeho návrat po zvolení nového prezidenta. Málikí pôsobil dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia ako premiér v rokoch 2006 až 2014 – bol prvým lídrom, ktorý tak urobil od invázie vedenej USA v roku 2003 – a predtým zastával aj iné vládne funkcie.

Biely dom v posledných dňoch zvýšil tlak na Bagdad, uviedli pre agentúru ľudia oboznámení s touto záležitosťou a varovali, že návrat Málikího by mohol viesť k finančným opatreniam vrátane obmedzenia príjmov z vývozu ropy.

Tento vplyv siaha až do obdobia po katastrofálnej americkej invázii do Iraku, ktorá dostala iracké ropné výnosy pod dohľad USA a v podstate dala Washingtonu dohľad nad 90 % rozpočtu krajiny. Exportné prostriedky sú uložené na účte vo Federálnej rezervnej banke v New Yorku v mene irackého ministerstva financií a spravované centrálnou bankou, z ktorého sa financujú platy, dôchodky a vládne výdavky.

Americký prezident Donald Trump varoval, že Washington „už nebude pomáhať Iraku“, ak sa al-Maliki vráti do úradu, a obvinil ho z presadzovania „šialených politík a ideológií“. Irán údajne vyzval svojich irackých politických spojencov, aby odolali tlaku USA.

Al-Maliki odsúdil to, čo nazval „očividným zasahovaním Washingtonu“, a trval na tom, že výber premiéra je zvrchovanou záležitosťou.

V irackom systéme rozdelenia moci je premiérsky post vyhradený pre šiitského politika, zatiaľ čo prezidentský post a post predsedu parlamentu pripadnú Kurdovi a sunnitovi.

Politik strávil 25 rokov v exile a vrátil sa po tom, čo USA zvrhli sunnitskú vládu Saddáma Husajna. Zúčastnil sa programu „debaasifikácie“ podporovaného USA, ktorý podľa kritikov podnietil sektárske násilie a radikalizáciu sunnitov.

Americká invázia a jej následky spôsobili rozsiahle násilie a narušenia v celom Iraku, pričom viaceré prieskumy naznačujú státisíce úmrtí a dlhodobé sociálne a ekonomické dôsledky.