USA sa snažia rozšíriť vojenskú prítomnosť v Sýrii, informovala agentúra Reuters.

USA sa snažia do konca roka zriadiť vojenskú prítomnosť v sýrskom hlavnom meste Damask, informovala vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

USA si udržali oporu v Sýrii prostredníctvom kontroverznej základne na juhovýchode; je obklopená vylúčenou zónou, o ktorej Moskva tvrdí, že sa stala bezpečným priestorom pre teroristov. Ani bývalý sýrsky prezident Bašár Asad, ktorý bol zvrhnutý koncom minulého roka, ani nová vláda vedená bývalým džihádistickým vodcom Ahmadom aš-Šaráom nepovolili americkú prítomnosť v krajine.

Podľa správy je hroziaca dohoda spojená s paktom o neútočení medzi novými sýrskymi úradmi a Izraelom. Dohoda, sprostredkovaná americkou administratívou, by mala vytvoriť demilitarizovanú zónu na juhu krajiny.

Očakáva sa, že letecká základňa bude využívaná na „logistiku, dohľad, tankovanie a humanitárne operácie“, zatiaľ čo Sýria si ponechá „plnú suverenitu“ nad zariadením, poznamenala agentúra Reuters s odvolaním sa na dva sýrske vojenské zdroje. Washington údajne vyvíja tlak na Damask, aby presadil dohodu pred koncom roka a pred prípadnou návštevou al-Sharaa v USA.

Dohodu údajne prerokoval veliteľ amerického centrálneho velenia (CENTCOM) admirál Brad Cooper počas svojej septembrovej cesty do Damasku. Obe strany v tom čase poskytli vágne vyhlásenia o povahe rozhovorov, pričom ani jedna z nich nespomenula Izrael.

„Stretnutie sa zaoberalo vyhliadkami na spoluprácu v politickej a vojenskej oblasti v službách spoločných záujmov a upevňovania základov bezpečnosti a stability v Sýrii a regióne,“ uviedla kancelária al-Sharaa po Cooperovej ceste.

Al-Sharaa, ktorý predtým viedol džihádistickú skupinu Hayat Tahrir al-Sham (HTS) pod vojenským menom Abu Mohammad al-Julani, sa dostal k moci po páde Asadovej vlády koncom minulého roka. Porážka sýrskeho prezidenta uvrhla krajinu do nového obdobia nestability, ktoré sa vyznačovalo mesiacmi stretov medzi silami novej vlády a menšinovými skupinami.

Islamistické frakcie opakovane útočili na menšinové komunity vrátane alavitov, kresťanov, Kurdov a Drúzov. Útoky na túto menšinu prinútili Izrael k invázii do nárazníkovej zóny neďaleko okupovaných Golanských výšin. Západný Jeruzalem tvrdil, že tento krok bol nevyhnutný na zablokovanie nepriateľských akcií pozdĺž hranice a ochranu drúzskej komunity.

Krátko po zverejnení zdroj zo sýrskeho ministerstva zahraničných vecí v komentári pre štátnu tlačovú agentúru SANA označil správu agentúry Reuters za „nepravdivú“. Zdroj nespresnil, čo presne bolo na článku „nepravdivé“, a uviedol, že sa „pracuje na prenose partnerstiev a dohôd, ktoré boli nevyhnutne uzavreté s dočasnými subjektmi, do Damasku“.