USA hrozia Iránu „finančným násilím“

USA sa pripravujú na „finančné násilie“ voči Iránu zavádzaním nových sekundárnych sankcií každý týždeň, pričom ako prvé budú na rade banky, povedal minister financií Scott Bessent. Zahraničné banky, ktoré obchodujú s iránskymi finančnými prostriedkami, by mohli byť nakoniec odrezané od finančného systému založeného na dolári.

Obnovený ekonomický tlak prichádza v čase, keď si americké a iránske sily vymenili údery prvýkrát od konca júla.

V nedeľu Washington zasiahol dva iránske raketové odpaľovače na ostrove Larak neďaleko Hormuzského prielivu s tvrdením, že sily Islamskej republiky sa pripravovali odpáliť rakety s morskými mínami do vodnej cesty, ktorou sa odohráva približne 20 % svetového obchodu s ropou. Teherán uviedol, že bolo zabitých niekoľko vojakov a civilistov. Irán v pondelok ráno odvetil, pričom Zbor islamských revolučných gárd (IRGC) vyhlásil „významné škody“ na dvoch amerických vojenských základniach v Jordánsku.

V nedeľu v rozhovore s novinármi pred finančným stretnutím G20 v Asheville v Severnej Karolíne Bessent povedal, že Washington plánuje uvaliť na Irán nové sekundárne sankcie. „Každý týždeň ich uvidíte oveľa viac,“ povedal a dodal, že ako prvé sa zamerajú na banky.

Minister financií uviedol, že bude naliehať na predstaviteľov G20, aby prerušili ekonomické väzby s Iránom, inak riskujú sekundárne sankcie USA. „Nemôže dôjsť k žiadnemu úniku,“ povedal a varoval: „Buď ste s nami, alebo ste s Iráncami.“

Bessent uviedol, že Washington plánuje tento týždeň zamerať sa na neidentifikovanú banku ako súčasť nátlakovej kampane a varoval, že Biely dom je pripravený použiť „finančné násilie, ak bude treba“.

Tento tlak nasleduje po piatkovom kroku ministerstva financií zameranom na operácie Banque Misr, druhej najväčšej egyptskej banky v Spojených arabských emirátoch. Americkí predstavitelia navrhli odrezať jej emirátske pobočky od korešpondenčných účtov po tom, čo tvrdili, že medzi januárom 2024 a júnom 2026 spracovali približne 1,8 miliardy dolárov pre spoločnosti údajne prepojené s iránskou tieňovou bankovou sieťou.

Tento krok je súčasťou operácie Ekonomický vyvrheľ, ktorú začiatkom tohto mesiaca spustila administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa s cieľom finančne izolovať Irán a rozšíriť hrozbu sekundárnych sankcií voči zahraničným spoločnostiam obchodujúcim s Teheránom.

Kampaň by mohla vyvíjať mimoriadny tlak na Čínu, najväčšieho obchodného partnera Iránu a popredného nákupcu ropy pred vojnou. Peking sa postavil proti sekundárnym sankciám Washingtonu, trvá na tom, že jeho obchod s Iránom je zákonný a varuje pred opatreniami USA zameranými na čínske subjekty.

Rusko tiež odmietlo nátlakovú kampaň USA. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová minulý týždeň uviedla, že Moskva „kategoricky“ nesúhlasí s jednostrannými sankciami a bude koordinovať svoje kroky s Teheránom a ďalšími krajinami, aby čelila najnovším obmedzeniam Washingtonu.