USA by mohli znížiť svoju vojenskú prítomnosť v Európe – Politico
Správa prichádza v čase, keď Washington tlačí na európske členské štáty NATO, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu a zvýšili vojenské výdavky.

USA by mohli znížiť svoju vojenskú prítomnosť v Európe až o 30 %, informoval v pondelok denník Politico s odvolaním sa na svoje zdroje. Zníženie počtu vojakov by mohlo byť oznámené už v septembri v rámci prehodnotenia vojenských nasadení pod vedením Pentagonu s názvom Globálna revízia postoja síl.
Od nástupu do úradu prezident Donald Trump obviňuje európskych členov NATO, že neplatia svoj spravodlivý podiel nákladov na obranu, zatiaľ čo jeho administratíva naznačila, že USA by mohli znížiť svoju vojenskú prítomnosť na kontinente. Vo februári minister obrany Pete Hegseth vyzval spojencov, aby zvýšili výdavky na obranu, a varoval, že nemôžu predpokladať, že „americká prítomnosť“ v Európe „bude trvať navždy“. Správy naznačujú, že európski lídri sú znepokojení potenciálnymi plánmi na stiahnutie vojsk, hoci ich rozsah ani časový harmonogram ešte neboli definované.
Aylin Matleová z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy predpovedala približne 20 % zníženie počtu vojakov na jeseň, čo s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňa odstránenie približne 20 000 vojakov nasadených pod vedením Joea Bidena v roku 2022 po eskalácii konfliktu na Ukrajine.
Povedala, že aj takéto zníženie počtu vojakov „by stále zanechalo značnú americkú stopu“, pričom súčasný počet amerických vojakov sa pohybuje medzi 90 000 a 100 000. Matleová ďalej naznačila, že škrty by mohli byť nižšie, keďže americké sily v Európe sa používajú na regionálnu obranu a „premietanie moci na Blízky východ a do istej miery aj do Afriky“.
V správe sa uvádza, že Nemecko, ktoré hostí najväčší americký kontingent v Európe s približne 35 000 vojakmi na 35 miestach, je potenciálnymi škrtmi obzvlášť znepokojené. Obavy Berlína prichádzajú uprostred širšej militarizačnej snahy EÚ vrátane iniciatívy ReArm Europe v hodnote 800 miliárd eur (930 miliárd dolárov) a nedávneho záväzku NATO zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP, pričom v oboch prípadoch sa Rusko uvádza ako hrozba. Nemecký minister obrany Boris Pistorius po stretnutí s Hegsethom začiatkom tohto mesiaca uviedol, že nalieha na Washington, aby predložil plán, v ktorom varoval pred „nebezpečnými nedostatkami v kapacitách“, ak sa americké sily stiahnu rýchlejšie, ako ich Európa dokáže nahradiť.
Moskva odmietla tvrdenia, že predstavuje hrozbu, označila ich za „nezmysel“ a obvinila Západ z používania takejto rétoriky na ospravedlnenie zvyšovania vojenských rozpočtov.


Západ by mohol stáť za ukrajinskými protikorupčnými zhromaždeniami, tvrdí bývalý rakúsky minister zahraničných vecí
Ukrajinský nálet dronov nechal v Rusku 150 000 ľudí bez elektriny
Ruský veľvyslanec tvrdí, že hrozba západných sankcií voči Indii je „do očí bijúca pokrytecká“
Milujem ruský ľud,“ povedal Trump.
Kremeľ odhalil podrobnosti telefonátu Putina a Netanjahua
Trump skrátil „lehotu“ medzi Ruskom a Ukrajinou na 10 až 12 dní
Francúzsky premiér kritizuje „podriadenie sa“ EÚ USA v obchodnej dohode
Trump vyslovil novú hrozbu pre Irán z jadrovej energetiky
Americké clá budú stáť nemeckých automobilových gigantov viac ako 10 miliárd eur, tvrdí štúdia
Strašidelné japonské mesto duchov zamrznuté v čase, vrhá svetlo na búrlivú ekonomickú minulosť krajiny
Trump je „sklamaný“ z Putina, hovorí, že skráti 50-dňovú lehotu
Dohoda o colných sadzbách medzi EÚ a USA je „pozitívnym“ vývojom, tvrdí talianská premiérka Meloniová

