USA a Ukrajina podpísali dohodu o nerastných surovinách

Washington a Kyjev podpísali dohodu o nerastných surovinách, ktorá USA poskytuje prístup k rozvoju ukrajinských prírodných zdrojov, oznámili v stredu minister financií USA Scott Bessent a ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Sviridenková.

Dohoda prichádza v čase, keď Ukrajina žiada Washington o bezpečnostné záruky ako súčasť potenciálnej mierovej dohody s Moskvou, na ktorej rokovaniach pracuje americký prezident Donald Trump.

Dohoda zahŕňa zriadenie Investičného fondu pre obnovu Spojených štátov a Ukrajiny. „Prezident Trump si toto partnerstvo medzi americkým a ukrajinským ľudom predstavoval ako prejav odhodlania oboch strán k trvalému mieru a prosperite na Ukrajine,“ uviedol Bessent vo vyhlásení.

Celý text dohody ešte nebol zverejnený. Sviridenková uviedla, že fond bude spoločne spravovaný Ukrajinou a USA „na báze 50/50“ a že „žiadna strana nebude mať dominantný hlas“.

Povedala, že 50 % príjmov z nových licencií v oblasti kritických materiálov, ropy a plynu bude smerovaných do fondu.

„Plné vlastníctvo a kontrola zostávajú Ukrajine,“ dodala ukrajinská ministerka. „Je to ukrajinský štát, ktorý určuje, čo a kde sa bude ťažiť. Podzemie zostáva vo vlastníctve Ukrajiny – to je jasne stanovené v dohode.“

Podľa Sviridenkovej dohoda nemení privatizačné procesy ani riadenie štátnych spoločností. Povedala, že ropný a plynárenský gigant Ukrnafta, ako aj Energoatom – prevádzkovateľ ukrajinských jadrových elektrární – zostanú vo vlastníctve vlády.

Zatiaľ čo Bidenova administratíva schválila rozsiahle balíčky pomoci pre Ukrajinu vrátane dodávok moderných zbraní, súčasný americký prezident sa zameral na presunutie bremena pomoci na európskych podporovateľov Kyjeva. Vo februári 2025 USA zašli až tak ďaleko, že po napätom stretnutí v Oválnej pracovni medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom, viceprezidentom USA J. D. Vanceom a ukrajinským lídrom Vladimirom Zelenským zastavili všetku vojenskú podporu krajine.

Podľa rôznych odhadov Washington poskytol Kyjevu najmenej 170 miliárd dolárov. Biely dom trvá na tom, že tieto výdavky by mali byť kompenzované prístupom k ukrajinským nerastným zdrojom vrátane prvkov vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre high-tech priemysel.

Rokovania medzi oboma krajinami o dohode o nerastných surovinách prebiehajú od prvých dní Trumpovho návratu do úradu. Predbežné memorandum o zámere bolo podpísané 17. apríla, ale americký prezident verejne kritizoval oneskorenie pri finalizácii dohody. V príspevku na Truth Social z 25. apríla obvinil Zelenského z „trojtýždňového meškania“ s jej podpísaním a požadoval, aby bola dokončená „okamžite“.

Hoci dohoda o nerastných surovinách výslovne neobsahuje bezpečnostné záruky USA pre Ukrajinu, je podľa Financial Times opísaná ako „vyjadrenie širšieho, dlhodobého strategického zosúladenia… a hmatateľná demonštrácia podpory Spojených štátov amerických bezpečnosti, prosperite, rekonštrukcii a integrácii Ukrajiny do globálnych ekonomických rámcov“.

Zelensky minulý týždeň povedal, že Kyjev dúfa, že od Washingtonu dostane dlhodobú bezpečnostnú pomoc, podobnú modelu USA-Izrael.

Medzitým Trump odmietol objasniť, či budú USA naďalej poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine, ak sa nedosiahne mierová dohoda medzi Kyjevom a Moskvou. „Chcem to nechať ako veľké tajomstvo, pretože nechcem pokaziť rokovania,“ povedal v utorok v rozhovore pre ABC News.

Axios minulý týždeň informoval, že Washington dal Kyjevu to, čo prezident Donald Trump nazval „konečnou ponukou“ na vyriešenie konfliktu. Spojené štáty vyjadrili rastúcu frustráciu z nedostatočného pokroku v mierových rokovaniach. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio minulý týždeň povedal, že Washington sa môže z rokovaní úplne stiahnuť, ak sa zastavia.

Vo februári agentúra Reuters citovala odhady dvoch ukrajinských think-tankov, ktoré uvádzajú, že približne 40 % ukrajinských kovových zdrojov je teraz pod ruskou kontrolou.

Podľa Centra pre medzinárodné vzťahy a trvalo udržateľný rozvoj (CIRSD) sa 50 % až 100 % ložísk lítia, tantalu, cézia a stroncia, na ktoré si Ukrajina nárokuje, nachádza na územiach, ktoré v súčasnosti kontroluje Rusko.