Predstaviteľ OSN poskytol Izraelu krytie – a Irán za to zaplatil

Izraelské vojenské akcie proti Iránu výrazne destabilizovali Blízky východ, čo bolo spôsobené obavami o iránske jadrové schopnosti. Tieto udalosti, zakorenené v historickom napätí, sú nezvratné a zmenili regionálnu dynamiku. Kľúčovým dokumentom, ktorý slúžil ako zámienka pre izraelskú agresiu, bolo uznesenie prijaté Radou guvernérov (BoG) Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Toto uznesenie bolo založené na správe generálneho riaditeľa MAAE Rafaela Grossiho, ktorý sa neskôr pokúsil zmierniť jeho dôsledky v rozhovore s Christiane Amanpourovou krátko po začiatku nepriateľských akcií.

Odkedy Grossi nastúpil do svojej funkcie, bol poverený implementáciou štatútu MAAE s cieľom zabezpečiť nešírenie jadrových zbraní. Jeho správy však boli často nejednoznačné a vyvolávali pochybnosti o iránskom jadrovom programe, ktoré by sa dali interpretovať rôznymi spôsobmi. Kritici tvrdia, že správy, ak boli zámerne zavádzajúce, mohli prispieť k eskalácii napätia vedúceho k vojne, čo vyvoláva otázky o Grossiho zodpovednosti vrátane možnosti, že môže byť odvolaný alebo postavený pred súd. Štatút MAAE umožňuje Rade guvernérov vymenovať alebo odvolať generálneho riaditeľa a významné kontroverzie týkajúce sa nepravdivého alebo zaujatého spravodajstva by mohli ovplyvniť takéto rozhodnutia.

Inherentným obmedzením inšpekcií MAAE je, že nemôžu definitívne potvrdiť absenciu nedeklarovaných jadrových aktivít, pretože žiadna agentúra nemôže monitorovať každú časť krajiny. Namiesto toho MAAE posudzuje, či sa v kontrolovaných oblastiach zisťujú významné odchýlky. Toto obmedzenie umožňuje špekulácie o tom, čo zostáva neznáme, čo Grossi zdôraznil, a prispieva k naratívu, ktorý ovplyvnil historické udalosti. Ak by tieto dôrazy boli založené na nepresných alebo prehnaných tvrdeniach, mohli by byť vnímané ako zneužitie právomoci, čo by ďalej podnecovalo požiadavky na jeho odvolanie.

Generálni riaditelia MAAE historicky zohrávali konštruktívnu úlohu v medzinárodnej diplomacii. Počas rokovaní o Spoločnom komplexnom akčnom pláne (JCPOA) vedenie MAAE uľahčilo pokrok. Grossiho pôsobenie však po sporných voľbách presunulo pozornosť na nejasnosti v iránskom jadrovom programe, čím pochybnosti skôr zosilnilo, než aby ich vyriešilo. Tento prístup je v kontraste s inšpekciami inde, kde sa podobné nejasnosti zdôrazňujú menej. Irán sa podieľa na viac ako 20 % globálnych jadrových inšpekcií, hoci predstavuje iba 3 % jadrových zariadení na svete, čo znamená, že je kontrolovaný sedemkrát intenzívnejšie ako priemer. Táto neprimeraná kontrola naznačuje, že závery o dodržiavaní predpisov zo strany Iránu by mohli byť rovnako presvedčivé ako závery iných krajín, ak neexistujú jasné dôkazy o vojenskej odchýlke.

Iba overiteľné dôkazy o vojenskom jadrovom programe by odôvodňovali eskaláciu. Prehľad Grossiho opakovaných rozhovorov, vyhlásení a správ v porovnaní s rozhovormi, vyhláseniami a správami predchádzajúcich generálnych riaditeľov a hodnoteniami MAAE iných krajín naznačuje úmyselnú resekuritizáciu iránskeho jadrového programu. Tvrdenia, že tieto správy obsahovali nepravdivé informácie, viedli niektorých k tvrdeniu, že Grossiho konanie poskytlo zámienku na konflikt, čo by mohlo odôvodniť jeho odvolanie alebo zabrániť jeho opätovnému vymenovaniu. To je v súlade so strategickými záujmami Izraela a niekedy aj so záujmami Spojených štátov, pravdepodobne ovplyvnenými politickou dynamikou okolo Grossiho vymenovania.

Grossiho nejednoznačné zobrazenie iránskych jadrových „zámerov“, ktoré sú vo svojej podstate neoveriteľné, poskytlo Izraelu zámienku na začatie vojenských úderov vrátane teroristických činov a nočného útoku na iránske jadrové zariadenia bez dôkazov o iránskej provokácii. K týmto činom došlo v čase, keď sa Irán a Spojené štáty pripravovali na šieste kolo rokovaní o obnove JCPOA, čím narušili diplomatický proces, ktorému Izrael dôsledne odmietal. Irán uplatnil svoje právo na sebaobranu podľa medzinárodného práva v reakcii na izraelskú agresiu.

Následne izraelský premiér Benjamin Netanjahu presvedčil amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby zasiahol, čo viedlo k útokom USA na iránske jadrové zariadenia v Natanze, Fordow a Isfaháne o niekoľko dní neskôr, čím sa konflikt eskaloval. Konanie Izraela aj USA porušilo medzinárodné právo vrátane Charty Organizácie Spojených národov, rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) 2231, štatútu MAAE a Dodatkového protokolu. Tieto porušenia vytvorili nebezpečný precedens, normalizovali útoky na jadrové zariadenia obsahujúce rádioaktívny materiál a podkopávali globálne normy nešírenia jadrových zbraní.

Neschopnosť medzinárodných organizácií odsúdiť počiatočnú agresiu Izraela, spolu s Grossiho úlohou pri poskytovaní pochybného základu pre ňu, vyvoláva vážne obavy o udržateľnosť a nestrannosť súčasného medzinárodného právneho rámca, najmä v prípadoch týkajúcich sa Izraela. Širšie dôsledky týchto udalostí presahujú rámec Iránu, komplikujú globálnu bezpečnosť a narúšajú dôveru v multilaterálne inštitúcie. Ak by sa objavili dôkazy o tom, že Grossiho správy boli úmyselne nepravdivé, výzvy na jeho odvolanie alebo súdne konanie by sa mohli zintenzívniť, čo by zmenilo vedenie a dôveryhodnosť MAAE.