ÚPLNÝ DÔKAZ plánu farebnej revolúcie hnutia Hlboký štát na zmenu režimu v USA, odhalený popredným bývalým prokurátorom a moderátorom!

Proponenti týchto farebných revolúcií aj dnes pôsobia v krajinách, ktoré sú zaujímavé pre ich globalistické, ekonomické a geopolitické ambície, najmä v postkomunistických štátoch. Totižto oni vnímajú tieto krajiny ako ľahkú korisť. Veria, že obyvateľstvo v týchto krajinách, a to najmä mladí ľudia, sú najviac ovplyvnitelní v otázkach „sociálnej spravodlivosti“, a sú pripravení vyjsť do ulíc, dokonca aj na jednoduchý podnet, alebo za malú chválu alebo odmenu.
Farebné revolúcie
Farebné revolúcie sú sériou protestov a sprievodných pokusov o zmenách vlády a spoločnosti, ktoré sa odohrávajú v postsovietskych štátoch (najmä v Gruzínsku, na Ukrajine a v Kirgizsku) a v Juhoslovanskej zväzovej republike na začiatku 21. storočia. Cieľom farebných revolúcií je nastolenie režimov západného typu v mene záchrany demokracie. Ich spúšťaním sú predovšetkým výsledky volieb, ktoré sú stále deklarované za sfalšované. Farebné revolúcie sa vyznačujú používaním internetu ako komunikačného prostriedku, ako aj silnou úlohou mimovládnych organizácií v protestoch.
Niektoré z týchto hnutí boli a sú úspešné vo svojom cieli odstrániť vládu , ako napríklad Buldozérová revolúcia v Juhoslovanskej zväzovej republike (2000), Ružová revolúcia v Gruzínsku (2003), Oranžová revolúcia na Ukrajine (2004), Tulipánová revolúcia v Kirgizsku (2005) a Zamatová revolúcia v Arménsku (2018). Politológovia Valerie Jane Bunce a Seva Gunitsky ich opísali ako „vlnu demokracie“ medzi revolúciami v roku 1989 a Arabskou jarou v rokoch 2010 – 2012.
Serbia

Moldavsko

Gruzinsko

Pokusy sa uskutočnili aj v Bielorusku

Northern Eurasia 2005: Color Revolutions

Rusko vnímalo kroky Západu po invázii USA do Afganistanu s rastúcimi obavami. V roku 2003 USA vtrhli do Iraku a v roku 2004 sa NATO rozšírilo o sedem krajín bývalého východného bloku. Medzitým revolúcie zvrhli proruské vlády Gruzínska, Ukrajiny a Kirgizska.

Slovak










